1. čl.: Ochutnajte hebrejský alefbet a jeho symboliku

ÚVOD

Pri pozornom čítaní sv. Písma si už mnohí všimli, že niektoré slová sa častokrát opakujú. A tak sa stretávame s akousi zvláštnou nič nehovoriacou teológiou, ktorá svojim čitateľom alebo poslucháčom zdeľuje, koľkokrát sa to ktoré slovo vyskytuje v knihe Genezis, v Jánovom evanjeliu, v Zjv, alebo dokonca v samotnej Biblii. Môžeme sa pýtať: "A čo z toho mám, že toto slovo sa tam vyskytuje x-krát? A čo keby sa tam vyskytovalo x+1-krát?" Nehovorí to naozaj vôbec nič pre spiritualitu človeka, a dokonca to vôbec nie je dôležité ani z autorského hľadiska, pretože príbeh sa nepíše takto: "Ešte toto slovo potrebujem použiť trikrát, a toto už môžem použiť iba jedenkrát, a potom už to musím rýchlo ukončiť." Napriek tomu o čomsi to svedčí,... svedčí to o tom, že svätopisci používali nejakú ustálenú symboliku, ba možno ešte niečo viac: symbolický systém.

RÔZNE PRÍSTUPY K SYMBOLIKE

V dejinách existuje množstvo myšlienkových prúdov, ktoré sa svojským spôsobom snažili dobyť územie biblického textu.

Mnohí sa snažili text pochopiť a vykladať doslovne úplne ignorujúc akúkoľvek symboliku. Tak vznikli rôzne výsmešné texty, ktoré dokazovali, že svet nemohol byť stvorený za sedem dní, že na Noeho archu nemohlo vojsť všetko živočíšstvo sveta a iné.

Iní pripúšťali v texte istý symbolický význam, a svoju celoživotnú úlohu videli v tom, že zharmonizujú hebrejský mýtus o stvorení s vedeckými poznatkami svojej doby. Mnohí sa o to snažia zo svojich kazateľníc a na hodinách náboženstva aj dnes. Je to sizyfovská práca, pretože vedecké poznatky o svete sa neustále vyvíjajú, nové vytláčajú staré, a tak by neostávalo nič iné len nekonečné harmonizovanie mýtu s najnovšími poznatkami. Treba povedať, že predstavitelia tohto prúdu v skutočnosti symbolike vôbec nerozumejú. Hovoria, že 7 dní stvorenia treba chápať symbolicky. Ale jeden deň je symbol čoho? 100 rokov? 1000 rokov? Milión rokov? Miliardy rokov? To nevedia. Symbolika je tu skôr ako akási odpoveď na všetky protiargumenty, na ktoré skutočnú odpoveď nepoznajú. Je to vlastne len výhovorka. Nie je tu žiaden záujem o hlbšie pochopenie onej symboliky, o ktorej hovoria, že niekde tu by mala byť.

K tomuto prúdu sa pridáva ďalší, ktorý sa vyznačuje svojim rezignovaným postojom: "To už nepochopíme." Predstavitelia tohto prúdu rezignovane stoja pred obrovským vekom patriarchov v 5. kap. knihy Genezis; rezignovane stoja pred Ezechielovým "utopickým" rozdelením krajiny v 48. kap. knihy proroka Ezechiela a takých textov je u Ezechiela mnoho, a čo taká kniha Zjavenia apoštola Jána... Možno sa mnohým zdá, že bez pochopenia dlhovekosti patriarchov si vystačíme, že to nie je až také dôležité. Možno, ale začať tápať už v 5. kap. Gn tiež nie je najlepší nápad. Naproti tomu zase Ezechielova 48. kapitola je zavŕšením Ezechielovej knihy a zdá sa, že aj vyvrcholením. Nakoniec sa môžeme pýtať aj presne v opačnom smere, ako ide rezignácia a uspokojenie sa s nepochopenými časťami: "A rozumieme tomu, o čom hovoríme, že rozumieme?"

Zaiste by sa našli mnohí, ktorí by pohotovo i sebaisto odpovedali na položenú otázku a svoje tvrdenie by podopierali o to, že zmysel textu je predsa v slovách a vetách. Možno v niektorých novinových článkoch to tak môže byť, ale nie nevyhnutne v umeleckom texte. V 60-tych rokoch minulého storočia sa u nás v Československu sformovala tzv. Nová vlna filmových režisérov, do ktorej patrili také mená ako Miloš Forman, Juraj Jakubisko, Elo Havetta, Štefan Uher a ďalší. Ich spoločným nepriateľom bol komunistický režim, v ktorom sa ich tvorba mala realizovať pod prísnym okom komunistickej cenzúry. Aby ich umelecká výpoveď bola úprimná i pravdivá a zároveň, aby prešla cenzúrou, museli mnohé idey skryť do symbolov, o ktorých predpokladali, že ich cenzúra neprečíta. A neprečítala. Takto sa im podarilo natočiť niekoľko filmov, v ktorých sú skryté, okrem iného, aj kresťanské myšlienky, a pritom tieto filmy boli považované za politicky korektné. Ak sa niekto nazdáva, že zmysel biblického textu je len v slovách, myšlienkach a vetách, a súčasne ignoruje hebrejskú symboliku v umeleckom texte, je dosť možné, že ide o dosiaľ verejne málo známeho člena komunistickej cenzúry, ktorý by rád pobádal druhých k hĺbke, pričom sám zostáva na povrchu.

Iní, ktorých uchvátilo kabalistické učenie, vidia symboly úplne všade. Vychádzajú z mylnej premisy: totiž, že grafémy alefbetu sú súčasne i číslami a súčasne majú aj nejakú symbolickú hodnotu. Na základe toho vykladajú text, o ktorom všetci dobre vieme, že je fonetický, tak akoby bol obrázkový. Toto ich obrázkové čítanie textu im však nestačí, a tak spočítavajú číselnú hodnotu jednotlivých písmen a k takto získanej tzv. gematrii slov priradzujú ďalší význam. Inými slovami povedané, robia z biblického textu nepreniknuteľný prales symbolov. Takýto spôsob interpretácie ide proti autorstvu, pretože takto sa príbeh netvorí. To je však v rozpore so samotnou hebrejskou tradíciou, ktorá hovorí o autorstve jednotlivých kníh a prisudzuje ho Mojžišovi, Samuelovi, Dávidovi, Šalamúnovi, Izaiášovi, atď. Navyše kabalistické učenie nevyhnutne vyžaduje znalosť hebrejčiny, kým symbolika je de facto jazykom sama o sebe, podobne ako výtvarné umenie, ktoré prehovára k svojmu divákovi bez slov.

HEBREJSKÝ SYMBOLICKÝ SYSTÉM

Ak sa niekto predsa len otvorí možnosti, že biblický text nejakú symboliku obsahuje, a že táto symbolika je dôležitá, ešte stále môže byť veľmi ďaleko od pochopenia samotného textu. Finta je v tom, že hebrejské symboly tvoria ucelený systém a i samotné postavenie symbolov v tomto symbolickom systéme je veľmi dôležité a určujúce pre biblický text. 27 symbolov v tomto systéme vytvára akúsi nesymetrickú, pre západného človeka na prvý pohľad, veľmi zvláštnu tabuľku. Ba i židovskí rabíni, učitelia a programátori sa snažia symboly zoradiť čo najsymetrickejšie (Skús vyhľadať na internete obrázky hebrejského alefbetu). Na tých internetových obrázkoch sa dajú ľahko identifikovať alefbetické tabuľky, ktoré vytvoril západný človek, zvyknutý písať zľava doprava, v neochvejnej viere, že takto pochopí i písmo, ktorého tvary sú napísané naopak.

Je to smutné, keď človek vidí ako celé generácie prešli okolo pravdy, a nemali šancu ju zazrieť. V skutočnosti existuje iba jedna správna alefbetická tabuľka; na obr. 1 nižšie. Jej nesymetricitu možno považovať za šifru. Takto bolo, je a zostáva biblické posolstvo ukryté pred tými, ktorí pravdu nehľadajú, a zároveň je otvorené pre všetkých, ktorí ju hľadajú celým svojim srdcom.

V prvom riadku sú bunky štvorcové a písmená sú v ňom usporiadané sprava doľava takto: 1 א alef, 2 ב bet, 3 ג gimel, 4 ד dalet, 5 ה he, 6 ו vav, 7 ז zajin, 8 ח chet, 9 ט tet.

V druhom riadku majú niektoré písmená svoje sofitové tvary, v týchto prípadoch je ich bunka rozdelená vertikálne na polovicu. Čítajúc sprava doľava: 10 י jud, 20 כ kaf, 20 ך kaf sofit, 30 ל lamed, 40 מ mem, 40 ם mem sofit, 50 נ nun, 50 ן nun sofit, 60 ס samech, 70 ע ajin, 80 פ pe, 80 ף pe sofit, 90 צ cade, 90 ץ cade sofit.

V treťom riadku sú posledné štyri písmená taktiež v štvorcových bunkách sprava doľava takto: 100 ק kof , 200 ר reš , 300 ש šin , 400 ת tav .

Len ako malú ochutnávku tejto symboliky som vybral vetu, ktorú Jahve povedal keď skončila potopa: "Dokiaľ zem bude trvať, sejba a žatva, chlad a teplo, leto a zima, deň a noc už nikdy neprestanú." Gn 8,22. Text vychádza z alefbetickej tabuľky a týka sa symboliky štyroch dvojíc, ktoré tvoria pár so sofitovým písmenom.

Sejba כ a žatva ך sa týka dvojice kaf a kaf sofit.

Kaf כ je otvorená dlaň, jej symbolika sa vzťahuje tiež k slovesu dávať a neskôr je symbolom kňazov Sadokových synov. Ide o symboliku, ktorá pretrvala dodnes: pri kňazskej vysviacke pomaže biskup kandidátovi dlane. Ani s tou sejbou nie je ináč. Moja babka spomínala, ako sa ich pán učiteľ v škole pýtal: "Deti, kto by vedel ukázať ako sa seje?" Moja babka sa prihlásila, vyšla pred tabuľu, do jednej ruky zložila zásterku, s druhou nabrala do dlane imaginárne semená a otvorenou dlaňou ich rozhodila po triede. Za to dostala od pána učiteľa 20 halierov. Aj nás učil pán učiteľ na dejepise ako sa seje, a tiež nám prízvukoval práve tú otvorenú dlaň. Vidíte, táto symbolika nie je ťažká, pri jej vysvetľovaní nepotrebujem citovať velikánov svetovej teológie, citujem svoju babku, ktorá chodila do školy päť zím, a tá symbolika by jej zaiste bola blízka.

Kaf sofit ך je rameno. Hore vidíme plece z ktorého vyrastá rameno, jeho symbolika sa vzťahuje k slovesu slúžiť a neskôr sa stane symbolom levitov, ktorí neboli vždy verní ako Sadokoví synovia, preto sa im v liturgii vyčlenili pomocné práce, teda služba. A pri žatve sa silné rameno vždy zíde.

Ježiš hovorí o tejto symbolike takto: "...ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať כ, ale aby slúžil ך..." porov. Mk 10,45; Mt 20,28.

Chlad פ a teplo ף sa týka dvojice pe a pe sofit.

Pe פsú ústa a zároveň ucho, vzťahujú sa k nemu slovesa jesť, hovoriť, smiať sa a počúvať. Ide vlastne o mužskú hlavu v priereze, ktorá symbolizuje hlavu rodiny. Celá táto hlava zároveň predstavuje ucho samotné. Preto v biblii nájdeme časté slovné spojenia: "počúvajte moju reč", "hovor a budeme počúvať", "vypočuj moje slová", a pod. Chlad mení farbu úst i uší, preto je jeho symbolom pe.

Pe sofit ף je tiež hlava, ale vzťahuje sa k nej symbolika potu, dlhých vlasov a mlčania. Ide vlastne o ženskú hlavu s dlhými vlasmi. K jej kráse okrem dlhých vlasov prináleží tichosť, mlčanie a pokora. Porov. 1 Kor 14,34; 1 Tim 2,12. K pe a pe sofit sa vzťahuje výrok: "...v pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb..." Gn 3,19. Preto symbolom tepla a tiež horúčosti je pe sofit.

K týmto dvom znakom, ktoré predstavujú mužskú a ženskú hlavu sa vzťahuje tiež meno človeka, ale tiež aj príbeh o Sárinom smiechu.

"Sára ף načúvala פ pri vchode do stanu, ktorý bol za ním. Ale Abrahám פ a Sára ף boli starí, pokročilí vekom, a Sáre prestalo to, čo mávajú ženy. Preto sa Sára ף v duchu zasmiala פ a povedala si פ: "Teraz, keď som zvädnutá, zakúsim rozkoš! A môj muž je starý!" Ale Jahve povedal Abrahámovi פ: "Prečo sa Sára ף smiala פ a hovorila si פ: Či naozaj budem rodiť, keď som zostarla? Či je niečo nemožné pre Jahveho?" O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna". Sára ף zapierala פ: "Nesmiala som sa פ," lebo sa bála ף. On však odpovedal פ: "Nie, veru si sa smiala פ. "" Gn 18,10-15.

Sára ף ako žena mala byť pe sofit, ale postavila sa do role pe: načúvala פ, prehovorila פ, navyše to bola ironická poznámka a ešte sa aj smiala פ. Tu vidíme koľko dynamiky a napätia je medzi symbolmi alefbetu, a toto napätie sa odtiaľ prenáša do príbehov samotných.

Leto נ a zima ן sa týkajú dvojice nun a nun sofit.

Nun נ je výhonok, symbolizuje teda niečo nové a jeho symbolika sa vzťahuje k rastlinám, predovšetkým k trstine, k figovníku, ale tiež k obiliu. Keďže obilie dozrieva v lete, nun je jeho symbolom. Tá symbolika je ešte ďaleko bohatšia, ale musím uplatňovať aj pedagogický prístup primeranosti a ten hovorí, že najprv treba podávať mlieko, pevnú stravu až neskôr.

Nun sofit ן je tiež trstina, ale už vyrastená, vyschnutá, ide o trstinové meradlo. Viažu sa k nemu významy rôznych mier, merania, porovnávania, vzťažné zámeno "ako", slová "ďaleko", "blízko" a pod. Zima je tu symbolizovaná práve suchou trstinou, ktorá v zime trčí z okolitej krajiny.

K týmto dvom symbolom sa vzťahuje napríklad aj toto Ježišovo podobenstvo a nasledujúci evanjeliový príbeh:

"Od figovníka נ sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne נ a vyháňa lístie נ viete, že je blízko ן leto נ." Mt 24,32.

"Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. Pri ceste videl figovník נ. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie נ. Preto mu povedal: "Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie." A figovník נ hneď vyschol ן." Mt 21,18-19.

Deň מ a noc ם sa týkajú dvojice mem a mem sofit.

Symbolika mem מ je veľmi bohatá, jednou z ústredných tém, s ktorou sa u mem stretávame je dynamika vody. V tomto zmysle je mem prameň živej vody. Voda vyteká z mem cez dolný otvor ako zo skalnej pukliny, ale tiež ako z džbánu, preto mem symbolizuje slovesá "piť", "nadájať". Symbolika tečúcej vody v rieke obsahuje v sebe symboliku času; preto v súvislosti s mem sa veľmi často stretávame so slovným spojením "v ten deň". Okrem toho mem v sebe ukrýva aj symboliku rodičky, rodiacej ženy, ... a mnoho iného, ale o tom inokedy.

I symbolika mem sofit ם je veľmi bohatá, preto pre vás vyberám len niektoré témy. Symbolika mem sofit sa spája so stojatou vodou, takto je mem sofit jazero, ktoré v písmene vidíme v priereze, ale tiež močiar, či mláka. S nehybnosťou vody v jazere, mláke alebo v močiari súvisí symbolika uzavretosti, ktorú prezrádza i samotný tvar mem sofit, v tomto zmysle je mem sofit symbolom temnoty podsvetia, zajatia, závory,... Práve s touto temnotu súvisí symbolika noci. Mem sofit vyjadruje akýkoľvek zápor, nemožnosť, "neviem", "nemôžem", "nedá sa",... Táto nemožnosť sa úplne špecifickým spôsobom spája v symbolike neplodnej ženy, teda ženy, ktorú Pán uzavrel.

Keď Jób preklína deň svojho narodenia, opisuje tieto dve písmena v alefbete takto:

"Kiežby nebolo dňa מ, keď som sa narodil מ, a noci ם, čo riekla: "Počal sa chlapec!" Kiežby sa ten deň מ na tmu ם premenil, kiežby Boh zhora s ním nepočítal ם a svetlo slnka nad ním nezažal ם! Kiežby ho zamenili tmy ם a tiene smrti ם, kiežby temné mračno ם spočívalo nad ním a schvátili ho hrôzy zatmenia ם! Áno, kiežby ho pohltila temnota ם, by ku dňom roka מ vôbec nepatril ם, nepripojil sa ם k počtu mesiacov מ! Kiežby tá noc ם bola navždy neplodná ם a nikdy v nej nezaznel ם výkrik radostný! Nech tí ju prekľajú, čo preklínajú deň מ, ktorí by vedeli zobudiť aj Leviatana! Nech sa hviezdy zatmejú ם pri jej súmraku ם, nech čaká na svetlo מ, čo nikdy nepríde ם, nech neuvidí ם otvárať sa viečka úsvitu מ. Pretože pre mňa nezavrela ם bránu materského lona ם, pretože pred zrakom mi biedu neskryla ם. Prečo som nevyšiel ם hneď mŕtvy z lona matky מ, prečo som nezomrel ם hneď po narodení מ? Prečo ma matkine kolená prijali מ, prečo jej prsia nadájali מ?" Jób 3,3-12.

To sú rúhavé reči, pretože mem symbolizuje život podľa Božích nariadení, teda život vo svetle dňa, zatiaľ čo mem sofit symbolizuje život v temnote hriechu. Obrovské napätie medzi týmito dvoma písmenami je navyše umocnené slobodou voľby,... ale o tom niekedy inokedy.

Symbolika cade צ a cade sofit ץ

Zostala symbolika poslednej dvojice písmen, ktorá obsahuje sofitové písmeno, a ktorá sa už z istých dobrých dôvodov v uvedenej vete nevyskytuje. Symbolika cade צ sa totiž týka staroby, ba smrti a symbolika cade sofit ץ mladosti. V písmenách cade a cade sofit je zobrazená dynamika lotosového kvetu, cade je lotosový kvet, ktorý sa na večer zatvára, resp. vädne. A cade sofit je lotosový kvet v rozkvete. Vzťahujú sa k nim slová: "...kým sa nevrátiš do zeme צ, lebo z nej si bol vzatý, pretože si prach a na prach sa obrátiš צ" Gn 3,19. A taktiež Sára mala na mysli cade, keď hovorila: "Teraz, keď som zvädnutá צ, zakúsim rozkoš! Aj môj muž je starý צ!" Gn 18,12.

ZÁVER:

Pozrime sa opäť na alefbetickú tabuľku a všimnime si, že samotná gramatika, dokonca ani tá hebrejská, nie je nevyhnutne závislá od sofitových písmen, gramatiky ostatných národov ani nespomínajúc. Podobne ani matematika, a teda ani tá hebrejská, nepotrebuje dva znaky pre číselné hodnoty 20, 40, 50, 80 a 90, teda nepotrebuje sofitové znaky. Ale hebrejská symbolika, ako som ukázal v článku, sa bez sofitových písmen nezaobíde. Alefbetickú tabuľku formuje hebrejský číselný systém, jej obsahom sú grafémy, ktoré majú priradené svoje fonémy, avšak celej alefbetickej tabuľke kraľuje symbolický systém. Pozývam vás k jej ďalšiemu štúdiu, nech je nás pod slnkom viac.