17. čl.: Načo nám to bude?

ÚVOD

Otázka: "Načo nám to bude?", je jedna z najdôležitejších otázok, ktorú si človek kladie. Ide o otázku užitočnosti a zmysluplnosti ľudského konania. Pre človeka jedna z najfrustrujúcejších vecí je robiť zbytočnú robotu. Avšak učitelia túto otázku nemajú radi, lebo žiaci sa ju zvyknú pýtať znechutene. Na rôznych konferenciách, na ktorých som prednášal, som vždy učiteľov povzbudzoval k tomu, aby túto otázku od žiakov prijímali, ba dokonca, aby ňou predbehli svojich žiakov, aby si ju kládli často a s nadšením: "Načo nám to bude??? Načo je to dobré???" Ešte väčší význam má táto otázka vo vedeckom svete nových objavov. Zaiste sa nájde veľa celkom obyčajných ľudí, ba i teológov, ktorí by na teológiu hebrejského alefbetu reagovali znechutene: "Načo nám to bude...? Všetko je ukryté v slovách, vo vetách, my tomu rozumieme aj bez nejakej hebrejskej symboliky, za nami stojí dlhá tradícia teológov, svätcov, ba i cirkevných učiteľov, 2000 rokov sme rozumeli, aj budeme rozumieť, netreba na tom nič meniť." To je póza uzavretého človeka. A keďže dobre viem, že ide iba o pózu, raz za čas od takýchto ľudí vymámim priznanie, že ani oni nie všetkému rozumejú. Koniec-koncov, ak by ste si prečítali niektoré poznámky k Svätému písmu, našli by ste tu i tam poznámku, že zmysel textu je nejasný, že text je v pôvodine porušený, že doslovný preklad znie celkom ináč, že existuje viacero variantov prekladu, atď. To je ale v príkrom rozpore s tvrdením: "Všetkému rozumieme, daj nám pokoj."

ORIGINÁL A PREKLADY

Možno by sa našli niektorí, ktorí povedia: "Tak to čítajte v origináli." To je dobrá rada, a našli sa mnohí, dokonca oplývajúci akademickými titulmi, ktorí to čítali aj v origináli, ale tiež nie všetko pochopili. Ba čo viac, ani tí, pre ktorých je hebrejčina materinským jazykom, sa nezdajú byť v pochopení biblických textov až tak výrazne popredu, ako by sme to od nich možno očakávali. No a napokon netreba zabudnúť na majoritu, ktorá si aj tak bude čítať Sväté písmo v niektorom preklade a veriť, že každé slovo je tam sväté. Ako príklad nejasného textu uvediem porekadlo z knihy Jób 11,12:

"Tupec môže tak nadobudnúť ostrovtip, ako sa divému oslovi môže narodiť človek." Ekumenický preklad.

"Tak môže prísť prázdny človek k rozumu, veď človek sa rodí ako divé osliatko." Katolícky preklad.

"Aj prázdny človek môže prísť k rozumu, hoci človek sa rodí ako divé osliatko." Evanjelický preklad.

"Či môže zmúdrieť nerozumný človek a z divého osla zrodiť sa muž?" Botekov preklad.

"I tupec nabude rozumu a z hřebce divokého osla se zrodí člověk." Český študijný preklad.

"A preto prázdny človek nech nadobudne rozumu, a divoké osľa nech sa preporodí v človeka!" Roháčkov preklad.

"An empty man can gain understanding, even if he was born like a wild donkey." Complete Jewish Bible.

וְאִ֣ישׁ נָ֖בוּב יִלָּבֵ֑ב וְעַ֥יִר פֶּ֜֗רֶא אָדָ֥ם יִוָּלֵֽד:«Tanach.

"But an empty man will gain understanding, and [from] a wild donkey a man will be born. Tanach, ang. preklad.

CHAOS PROTIZMYSELNÝCH VÝROKOV

Ekumenický preklad tvrdí, že tupec v žiadnom prípade nemôže prísť k rozumu, rovnako ako divému oslovi sa nemôže narodiť človek. Katolícky preklad tvrdí, že prázdny človek môže prísť k rozumu a že je normálne, že človek sa rodí ako divé osliatko. Evanjelický preklad tvrdí, že prázdny človek môže prísť k rozumu, aj napriek tomu, že človek sa rodí ako divé osliatko. Roháček vo svojom preklade vyzýva, nech prázdny človek nadobudne rozum, a divoký osol nech sa premení na človeka. Botek tam dá otáznik a provokatívne kladie otázku, na ktorú si pýta negatívnu odpoveď: Nemôže. Ako sa z divokého osla nemôže zrodiť muž, tak nemôže ani nerozumný človek zmúdrieť. V anglickom židovskom preklade mesianistických židov sa hovorí, že prázdny človek môže získať rozumnosť, hoci sa narodil ako divý osol. No a uviedol som tam aj hebrejský text, takže stačí si ho prečítať a už budete vedieť ako sa veci majú. Alebo žeby nie? Aby bolo jasné, problém je mimoriadne závažný. Jedny preklady tvrdia presný opak toho, čo iné. Z toho vyplýva, že ak jedni hovoria svätú pravdu, druhé tvrdia opak.

TEOLÓGIA PRICHÁDZA NA POMOC

Samozrejme okrem týchto prekladov biblických textov sa dajú nájsť poznámky teológov, ba celé komentáre. Napr. v českom študijnom preklade nájdeme poznámku: "Dle paralelizmu myšleno obrazně - i z tvrdohlavce se stane rozumný člověk." Stretávame sa tu s ďalším slovom, totiž tvrdohlavec, tvrdohlavý človek, o ktorom nebola v spomenutých prekladoch reč. Kým v niektorých prekladoch niektorí tvrdili, že prázdny človek môže nadobudnúť rozumnosť, tu sa stretávame s ďalším zmyslom, že tvrdohlavec sa môže stať rozumným človekom, Tak, môže alebo nemôže? Aká je vaša životná skúsenosť? Aká je moja? Aká je tvoja? Aká je jeho? Zase sme sa zamotali. A možno tvrdíme opak pravdy, a vyhlasujeme ju za pravdu. Ani tadiaľto cesta nevedie.

TRADÍCIA HĽADANIA ZMYSLU

Sv. Hieronym napísal: "Uvedomujem si, že nemôžem prekladať, ak som dobre neporozumel, čo hovorí pôvodina. Potom dávam pozor, aby som neprekladal len slovká, ale zmysel, a vyjadril ho verne v novej reči. Konečne, neslobodno zanedbávať ani krásu reči, do ktorej prekladáme."

To, čo hovorí Hieronym, je niečo veľkolepé? Alebo je to niečo veľmi prirodzené? Dalo by sa prekladať aj ináč? Čo by ste preložili, ak by vám text nedával žiaden zmysel? Federico Fellini vo svojom filme 8 a pol, má krásnu scénu, v ktorej kúzelník dokáže čítať myšlienky hostí a pomocou telepatie ich preniesť do mysle svojej asistentky. Požiada teda aj hlavnú postavu, režiséra Guida, aby si niečo myslel. Ten si spomenul na vymyslenú rečňovanku z detstva ASA NISI MASA. To kúzelníkovu asistentku zneistilo, vedela síce slová identifikovať, ale nerozumela ich zmyslu, jej skúsenosť z detstva sa nezhodovala z režisérovou skúsenosťou. Samozrejme, že prekladať bez pochopenia zmyslu je problém. Ale v odseku vyššie sme mali možnosť pochopiť, že tu nejde ani o vašu, ani o moju, ani o tvoju, ani o jeho skúsenosť, že tu nejde o to, ktorý z textov je pre nás najzrozumiteľnejší, ktorý nám dáva zmysel, ba musíme si uvedomiť, že zmysel môže byť pre nás skrytý, rovnako ako kúzelníkovej asistentke detská veršovanka ASA NISI MASA. Otázka je, ktorý z tých textov treba uchovať pre budúce generácie? Ktorý je ten správny? A vidíme, že aj tradícia hľadania zmyslu je slepá ulička.

PROGRESÍVNY PRÍSTUP

Ak sa chcete vydať novou cestou, cestou, ktorou doposiaľ nik nekráčal, musíte mať na pamäti všetko, čo to bude obnášať. Nová cesta môže byť lepšia, môže byť aj horšia, môže byť v niečom lepšia, v niečo horšia, atď, atď, atď. Môžete sa dopustiť 10 000 malých chýb, a môžete sa veľmi obozretne vyhýbať malým chybám, ale urobíte jednu veľkú na začiatku, o ktorej dlho nebudete mať tušenia. To všetko obnáša progresívny prístup a mnoho iného. Neodsudzujem nikoho, kto sa novou cestou vyberie, práve naopak, takí ľudia sú mi blízky, ale chyby, ktorých sa dopustí, sú pre mňa chybami, či už sú to chyby velikánov, alebo moje vlastné. Všetci sme chyboví.

V uvedených prekladoch Jób 11,12 vidíme, že použitie opytovacie vety v Botekovom preklade sa vymyká spomedzi ostatných prekladov. O jeho spôsobe prekladania sa môžeme dočítať v dodatku k Svätému písmu s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie (2012) v článku Jána Ďuricu Život a dielo tvorcu priekopníckeho prekladu celého Svätého písma s komentármi Jeruzalemskej Biblie.

Botek hovorí: "Hebrejská reč je chudobná najmä na abstraktné výrazy. Preto tým istým slovom vyjadruje najrozmanitejšie situácie, na ktoré máme v slovenčine celý rad osobitných výrazov. Napríklad Božia bázeň znamená prejav synovského vzťahu k Bohu a zhŕňa vieru, nádej, lásku, úctu k Bohu a náboženstvo vôbec. Preto tento pojem prekladáme rozličnými výrazmi, podľa toho, ako to vyžaduje kontext. Viacero významov majú aj výrazy láska a vernosť, zákon, slovo, súd, výrok a iné." Keď sa napríklad uvádzajú v pôvodine hebrejské úslovia Boh je kameň, Boh je moja skala, prekladáme: Boh je moja opora, útočište, záštita. V žalmoch sa často hovorí o rohu ako o znaku sily. My prekladáme: sila, moc a pod. Často sa uvádza Božie meno namiesto Boh, alebo moja duša namiesto ja. Srdce je v hebrejčine sídlom myšlienok, preto niekedy prekladáme myseľ. Hebrejská zdvorilosť často vyjadruje prvú osobu treťou, napríklad nehovorí ja ťa prosím, ale tvoj sluha ťa prosí, tvoj sluha je utrápený. ... Keď žalmy hovoria o Bohu, často sa vyjadrujú tými istými výrazmi ako o človeku, teda používajú antropomorfizmy. Boh sa pozerá, nakláňa ucho, vystiera pravicu, obracia k nám svoju tvár a pod. Pokiaľ bolo možné, antropomorfizmom sme sa vyhýbali, najmä tam, kde príliš odporujú nášmu spôsobu myslenia a vyjadrovania sa." Kniha žalmov (1978).

Hieronymov i Botekov text veľa vysvetľujú, predovšetkým to, že nie každé slovo je v texte použité správne. Čo to znamená pre nás, ak by sme chceli v texte označovať alefbetickými znakmi každé slovo? Vidíte v tom nebezpečenstvo alebo užitočnosť? Mali by ste vidieť oboje. I keď mám Botekov preklad rád, určite existujú i lepšie preklady. Lepšie sú tie, ktoré vidia krásu "v chudobnej" hebrejskej reči, takej bohatej na symboliku. Ale späť k Jóbovi 11,12.

BUĎ NADŠENÝ A BUDEŠ NADŠENÝ

Možno by sa našli nadšenci, ktorí by nás vyzývali k čítaniu ďalších prekladov. Na druhej strane, všetci nadšenci by nevyhnutne došli k bodu, kedy by sa museli zastaviť vo svojom vypisovaní a pozrieť sa na to, aký je zmysel toho textu. Možno by sa pokúsili urobiť graf tých, ktorí si myslia že môže, a tých, ktorí si myslia, že nemôže. A možno by väčšina naozaj mala pravdu. Ja som však presvedčený o tom, že niekedy aj menšina môže mať pravdu. Ani tadiaľto cesta nevedie.

O KONTEXTE

Zrejme mi poviete, že potrebujete poznať kontext. No dobre, ale kontext ktorého prekladu? V každom prípade, nech sa páči, nájdete ho v 11. kapitole knihy Jób. Ale ak sa vám nechce hľadať kontexty všetkých prekladov, skúste rozmýšľať spolu so mnou: Všetci títo prekladatelia samozrejme kontext poznali a zaiste z neho vychádzali, napriek tomu, došli k úplne rozporuplným zmyslom. Protizmyselnosť, ktorú tu vidíme, sa môže šíriť aj na kontext samotný. Preto nám kontext nepomôže.

NIEČO VIAC, A PREDSA MÁLO

Potrebovali by sme niečo viac, niečo, čo by nebolo úplne z toho textu, ale niečo, čo by išlo paralelne popri texte. Jedna z vecí, ktorá by nám mohla pomôcť je symbolika. Ak by sme poznali japonskú symboliku, možno by sme niečo mali z japonského divadla. Ale symbolika samotná nestačí, k symbolike potrebujete mať dobrého učiteľa. Ak učiteľa niet, symbolika sa začne deformovať. Osol pre mňa, môže byť niečo celkom iné, ako osol pre vás. Videli sme to v poznámke českého študijného prekladu, ktorá vychádzala z akejsi symboliky, že osol je symbol tvrdohlavého človeka. Avšak ako vieme, že táto symbolika je hebrejská, že nepochádza z našich krajov, resp. že sme ju prevzali od Židov? Totiž táto symbolika k nám mohla prísť tiež z perzskej kultúry, osmanskej kultúry, arabskej kultúry, z príbehov o hodžovi Nasredinovi, alebo z Poučných príbehov Petra Alfonsa, alebo zo Šeherezádiných príbehov Tisíc a jednej noci, a pod. Samozrejme, že symboliku osla, nájdeme aj v hebrejskej kultúre, ale jej význam môže byť oveľa hlbší ako len tvrdohlavosť; mali by sme byť tejto možnosti otvorení. Napokon tam odkiaľ pochádzam ja, sa hovorí: "si tvrdohlavý ako baran" a "sprostý ako somár". Skrátka symbolika sama nestačí. Ak dnes odovzdám svojmu synovi význam 500 symbolov, ľahko sa môže stať, že na ďalšiu generáciu niektoré neprejdú, napr. význam osla. A tak význam mnohých viet, v ktorých sa bude osol spomínať, bude stratený, navždy stratený.

EXISTUJE EŠTE NIEČO VIAC?

Ak by však symboly tvorili akúsi pevnú štruktúru, ak by medzi nimi boli rôzne vzťahy a logické väzby, význam niektorých symbolov by sa bez dobrého učiteľa mohol stratiť, avšak dal by sa aj nanovo nájsť. A možno sa pýtate, prečo nám nikdy nikto nepovedal, že v Izraeli existuje nejaká štruktúra, podľa, ktorej boli biblické texty napísané. Ono to súvisí s tým, že sme trestuhodne prehliadali jeden, ináč veľmi známy, text:

"Beda vám, znalci Zákona ל, lebo ste vzali kľúč poznania ל! Sami ste nevošli ם a tým, čo chceli vojsť ג, ste zabránili ם." Lk 11,52.

Kľúč poznania symbolizuje lamed ל, ako každý iný kľúč, napríklad kľúče od nebeského kráľovstva: "Tebe dám kľúče ל od nebeského kráľovstva ל: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi." Mt 16,19. Ďalšia symbolika sa týka lamed ל ako vysokého stromu, v korune ktorého hniezdia vtáci ג, a remienkov, ktoré možno zviazať i rozviazať. Lamed ל teda symbolizuje kľúč poznania, ale skutočným kľúčom poznania je alefbetická tabuľka. Ani mňa nikdy nenapadlo, že existuje nejaký kľúč poznania, a že by bolo dobré ho hľadať. Pýtate sa: "Načo nám to bude?" Poďte sa pozrieť, ako ním ten text poľahky odomknem.

SYMBOLIKA OSLA

V Roháčkovom preklade: "a divoké osľa nech sa preporodí v človeka", môžeme vidieť narážku na zmenu, premenu, možno niektorí povedia, že reinkarnáciu, metanoiu, či metamorfózu. Možno nám pomôže prídavné meno divoký. Symbolom nečistých zvierat je lamed ל. Lamed ל symbolizuje kobru v útoku, líšku, ťavu, koňa, no a zrejme aj osla, teda divokého osla. Okrem toho je lamed ל symbolom púšte, púšte Araba, pustého miesta, rumoviska, skrátka miesta, kde sa zdržujú hady. A Jeremiáš píše o divej oslici takto: "Divá oslica zvyklá na púšť." Jer 2,24. Navyše lamed ל symbolizuje Jeruzalem a Dávidov trón. Teda keď Ježiš vstupuje do Jeruzalema na osliatku, tak to má obrovský význam, ale ten význam nie je len v udalosti samotnej, ale v tom, že sa stala na základe Písem. Ale nie len na základe jedného verša u Zachariáša 9,9: "Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice." Tá udalosť sa stala aj na základe Jer 2,24, tiež na základe Jóbovho textu 11,12, ktorý sa snažíme pochopiť, a všetkých ostatných textov o oslovi, oslici, mláďati oslice, pretože všetky tieto texty boli napísané podľa alefbetickej tabuľky, teda podľa kľúča poznania, a je ich neúrekom. Existuje jeden význam všetkých biblických príbehov, význam par excellence: "Aby ste niekedy nejako našli a spoznali Mesiáša, Pánovho pomazaného."

AKO SA RODÍ ČLOVEK

Ako sa rodí človek, by ste už mohli vedieť, lebo som vám to v minulom článku prezradil. Človek sa rodí nosom otočeným hore, teda hlavičkou napred. Deti, ktoré to v minulosti skúšali naopak, teda nohami napred, asi z drvivej väčšiny zomreli, i dnes prežijú len vďaka chirurgickému zákroku. Všimnite si jednu mimoriadne dôležitú vec, tá symbolika nie je vymyslená čírou fantáziou, ale vždy vychádza zo života. Tá symbolika je vlastne mytologická. Bola tu skúsenosť človeka, že ak sa dieťa rodí hlavičkou napred, tak to prežije, keď to skúša naopak, tak to neprežije. Pre mytológiu a symboliku nie je nič vhodnejšie ako takýto silný zážitok. V hebrejskom symbolickom systéme existuje viacej hláv, ale iba jedna je otočená naopak, a tá je symbolizovaná obráteným nosom. Navyše má množstvo iných významov, okrem iného symbolizuje divokého osla, ale tiež pupočnú šnúru, a tá zase v sebe nesie symboliku beztvárnosti; môže byť skrútená tak, môže byť inak. I táto symbolika beztvárnosti pupočnej šnúry, sa nám môže zísť.

Takže rodí sa človek ako divé osliatko? Rodí. Aj keď ste to nikdy v živote nevideli, v hebrejskom alefbete sa človek naozaj rodí ako divé osliatko, teda s nosom obráteným hore a s pupočnou šnúrou, ktorú treba odrezať a zaviazať. Tu by sme ešte nemuseli hľadať žiadne poučenie, skúsme to, aspoň na malú chvíľu, vnímať ako obyčajné konštatovanie. Druhá časť vety Jób 11,12 je predovšetkým konštatovaním, podmieňovací spôsob môže sa narodiť je tam nesprávny, podľa hebrejského symbolického systému človek sa takto rodí.

SUBJEKT

Stále nie je jasné, kto sa môže, kým stať: tupec, prázdny človek, nerozumný človek, v poznámkach k českému študijnému prekladu nájdeme, že v pôvodine je tam slovo dutý, môžete to nájsť aj v hebrejskom texte, ktorý som hore uviedol. Treba si uvedomiť, že synonymá nie sú vždy rovnocenné. Prázdny a dutý nemajú od seba ďaleko. Zatiaľ čo tupec je odvodené skôr od slova tupý ako prázdny, a i keď je jeho synonymom, ich vzdialenosť od seba je už o čosi väčšia. Ak by sme hľadali v biblických textoch slovo dutý, možno by nás napadla skalná dutina pri Eufrate, do ktorej šiel Jeremiáš ukryť svoj plátenný prorocký opasok, porov. Jer 13. Dutý mal byť oltár z dosiek, o ktorom sa píše v Ex 27,8. Duté mali byť dva bronzové stĺpy, porov. 1 Kr 7,15. V knihe Levitikus nájdeme nariadenie o dutých mierach, porov. Lv 19,35. Je jasné, že ide o symboliku mem sofit ם, avšak pozor, tentokrát nie o symboliku plnosti, bohatstva, majetku a uzavretosti, ale o symboliku dutiny a prázdnoty.

OBJEKT

Pochopili sme kto môže dosiahnuť zmenu, ale ešte stále nerozumieme akú. Môže nadobudnúť ostrovtip, môže prísť k rozumu, môže zmúdrieť. Zdá sa, že ide o blízke synonymá, ale ako by sme ich označili? Mem sofit ם symbolizuje hriech, svojvôľu, všetko je dovolené. Mem מ symbolizuje múdrosť a život v spravodlivosti. "Teraz vám rozpoviem, čo je múdrosť מa ako sa zrodila מ." Múd 6,22. Lamed ל zase symbolizuje poznanie, špeciálne mimoriadne poznanie proroka a tiež ostrosť, pichľavosť. A máme tu dilemu. Je zmysel jednoducho logický: "Prázdny ם človek sa môže naplniť ם", alebo je tam niečo viac? V poznámkach k českému študijnému prekladu nájdeme, že to slovo, ktoré sa prekladá ako rozum, je v pôvodine srdce. Skúsme nejaké verzie skoro doslovného prekladu: "dutý človek môže mať srdce", alebo "dutý ם človek môže ľúbiť מ". Slovo ľúbiť v moderných prekladoch skoro nenájdete, ale hojne ho používa Roháček. U Boteka nájdeme napríklad takéto príslovie: "Ó, Lemuel, nesluší ם kráľom ל, nesluší kráľom píjať מ veľa vína מ, ani kniežatám ľúbiť מ tuhé nápoje מ." Prís 31,4. Už sme celkom blízko k pochopeniu nášho textu. Zo symboliky mem מ sa nám môžu zísť podstatné mená múdrosť, rozumnosť, srdce a slovesá ľúbiť, piť, nalievať a napĺňať.

Preklad by mohol byť takýto: "Tak prázdny človek sa môže napĺňať múdrosťou, hoci sa človek rodí ako divé osliatko."

Až doteraz som sa nijako nesnažil hľadať v tom zmysel. Práve naopak, všetky moje myšlienky som sa snažil blokovať a hľadať to, čo tam naozaj je napísané. Až tu sa môžeme zastaviť a pýtať sa na svoje životné skúsenosti: Je takáto vaša skúsenosť? Moja určite. Ten, ktorý sa cíti bohatý a naplnený, ten je uzavretý, a toho už nenaplníte. Ale ten, kto sa cíti prázdny, ten sa môže napĺňať neustále. Nejde tu o žiadnu hanlivú prázdnotu, tupotu, či sprostotu, ani tvrdohlavosť som tu nenašiel. Skôr mi to pripomína naše porekadlo: "Nikto z neba múdry nespadol." Človek sa rodí ako divé osliatko, hlavičkou napred, s nosom otočeným hore a je beztvárny ako jeho pupočná šnúra. Výchovou a vzdelávaním môžete z neho vyformovať rozumného i láskyplného človeka. Áno, to konštatovanie, tiež nie je bez poučenia.

EXISTUJE AJ HLBŠÍ ZMYSEL

Je tu však ešte zmysel par excellence, popri ktorom všetko všedne, bledne a hovorí o ničom.

"V posledný, veľký deň sviatkov מ Ježiš מ vstal ג a zvolal ל: "Ak je niekto ש smädný ם a verí ם vo mňa מ, nech príde נ ku mne מ a nech pije מ. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody מ." To povedal o Duchu מ, ktorého mali dostať tí ש, čo v neho uverili ם. Lebo ešte nebolo ם Ducha מ, pretože Ježiš מ ešte nebol ם oslávený מ." Jn 2,37-39.

Tu začíname vnímať hlboký zmysel dutiny, ktorá čaká, aby bola naplnená. I druhá časť vety naberá hlbší zmysel vo svetle Ježišových slov:

"Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí מ zhora ח, nemôže ם uzrieť ש Božie kráľovstvo ל." Nikodém mu vravel: "Ako sa môže človek narodiť ט, keď je už starý צ? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky ט a narodiť sa מ?" Ježiš odpovedal: "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha מ, nemôže vojsť ג do Božieho kráľovstva ל. Čo sa narodilo z tela ל, je telo ל, a čo sa narodilo z Ducha מ, je duch מ. Nečuduj sa ם, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť מ. Vietor veje ש, kam chce; počuješ פ jeho šum פ, ale nevieš ם, odkiaľ prichádza נ a kam ide ג. Tak je to s každým ש, kto sa narodil z Ducha מ." Jn 3,3-8.

Ten, ktorý sa rodí z vody מ a z Ducha מ, ten sa nerodí ako divé osliatko ל, nerodí sa podľa tela. Nie je horenos, nie je beztvárny, nie je prázdny, nie je smädný.

"Ježiš jej odpovedal: "Keby si poznala Boží dar מ a vedela, kto je ten מ, čo ti hovorí: "Daj sa mi napiť מ," ty by si poprosila jeho מ a on by ti dal živú vodu מ." Žena mu povedala: "Pane, ani vedro ם nemáš ם a studňa ם je hlboká ם. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ל ako náš otec Jakub ש, ktorý nám dal túto studňu ם a pil z nej on sám ש i jeho synovia ש a jeho stáda ש?" Ježiš jej odvetil: "Každý, kto pije túto vodu ם, bude znovu smädný ם. Ale kto sa napije vody מ, ktorú mu ja מ dám, nebude ם nikdy ם smädný ם. Voda מ, ktorú mu ja dám מ, stane sa v ňom prameňom prúdiacej vody מ, ktorá dáva večný život מ."" Jn 4,10-14.

Pane, daj mi takú vodu, aby som už nebol smädný.

ZÁVER

"Duch a nevesta hovoria: "Príď!" A každý, kto počúva, nech odpovie: "Príď!" Kto je smädný, nech príde, každý, kto po nej túži, nech si zadarmo naberie vody života." Zjv 22,17.