2. čl.: Niektoré základné symbolické významy

ÚVOD

V minulom príspevku sme trochu objasnili symboliku 10-tich písmen; sofitových a ich párov. Symbolika je naozaj veľmi jednoduchá, lebo opisuje tie najväčšie, tie neprehliadnuteľné zvláštnosti, ktoré človek okolo seba vidí. Dlaň, ktorá môže dávať; rameno, ktoré môže slúžiť; striedanie dňa a noci; ako pred letom zo zeme vyráža výhonok; ako v zime trčia suché konáre z krajiny; pre symboliku, či pre človeka samotného sú veľmi zaujímavé otvory v hlave ako ústa a uši, a tiež tekutiny, ktoré z človeka vychádzajú ako je pot, krv (predovšetkým krv súvisiac so ženským cyklom, podľa ktorej sa dá v istom zmysle merať čas, teda súvisí so symbolikou času), materské mlieko, plodová voda,...

Saint-Exupéry píše vo svojej Citadele: "Ak chceš pochopiť ľudí, začni najskôr tým, že ich nikdy nebudeš počúvať." (CXIX) To je výrok, ktorý mnohých teológov nepoteší, najmä tých, ktorí si myslia, že všetko je v biblickom texte napísané v slovách a vo vetách. Ako teda pochopiť človeka? Ako pochopiť biblický text? Na prvú otázku odpovedá Saint-Exupéry: Ak chceš pochopiť človeka, skúmaj jeho sklon, jeho náklonnosti, nie to, čo urobí, ale to, čo nikdy nezabudne urobiť. Vtedy spoznáš, aký boh mu vládne, aj keby ho on sám nepoznal. (Porov. CXVII) Presne takto je dobre ísť na symboliku a všetko bude vyzerať veľmi jednoducho.

SYMBOLIKA DOMU

Zoberme si napríklad dom, ľudské obydlie, môže vyzerať mnohorako, ale to nás nezaujíma. Zaujíma nás to, čo určite človek nezabudne urobiť na svojom príbytku. A dostaneme tri veci: dvere ד dalet, okno ה he a stena ח chet. Stena je mimoriadne dôležitá, ale pôsobí triviálne, preto by mohlo ísť tiež o tieto tri veci: otvorené dvere ד dalet, okno ה he a zatvorené dvere ח chet.

A čo dom samotný? Nie je dôležité čo všetko dom môže mať: anténu, satelit, bazén,... to všetko nie je dôležité. Rozmýšľajme o tom, bez čoho dom nemôžeme mať, a čo domu nesmie chýbať na to, aby bol domom. A prídeme opäť na tri veci, ba štyri: pozemok, strechu nad hlavou, steny a dvere ב.

Autor hebrejského písma zobrazil dom ב, dvere ד, okno ה a stenu ח, resp. zatvorené dvere ח ako vertikálne rezy domu s rovnou strechou. Saint-Exupéry mal naozaj pravdu, netreba veľa slov, na obrázku dole je všetko prezradené.

Dom bet ב obsahuje symboliku neba (horné rameno) a zeme (dolné rameno).

Dvere dalet ד obsahujú symboliku oddelenia (interiéru od exteriéru) a súdu, ale tiež symboliku slobody (keďže ide o otvorené dvere) a v tejto súvislosti tiež symboliku voľby (pôjdeš dnu alebo zostaneš von).

Okno he ה obsahuje symboliku činu, predovšetkým božieho činu a od neho odvodeného ľudského činu. Ide o naozaj geniálny symbol, ktorý vyjadruje božiu i ľudskú tvorivosť. Žiadne zviera na zemi, či je to operenec, plaz alebo cicavec si na svojom príbytku neurobí okno; urobí si vchod, ale nie okno. Jedine človek si na svojom príbytku urobí okno. Operence, plazy i cicavce už milióny rokov si stavajú rovnaké hniezda, skrýše, nory, zatiaľ čo človek vymyslel mnoho druhov architekúr. Tie zavše súvisia s krásou a veľkoleposťou, preto he je symbolom umenia ako takého. Táto symbolika činu sa vzťahuje k celému piatemu stĺpcu. Nun je zrno, ktoré človek pestuje, aby si dorobil chlieb. Takže máme tu ďalšie ľudské činy ako obrábanie zeme, spracovanie úrody, pečenie, varenie. Nun sofit ako meradlo rozvíja túto symboliku ľudského činu o meranie, geometriu, matematiku, ale i medicínu, ktorej veľmi starým symbolom sú váhy, teda meranie.

Stena, resp. zatvorené dvere chet ח obsahujú symboliku tmy, intimity a vášne. Ale to sa už týka symboliky človeka, o ktorom sme ešte nerozprávali.

SYMBOLIKA ČLOVEKA

Problém zobrazenia človeka spočíva v tom ako zobraziť muža a ako ženu. Ak by sme to chceli urobiť v určitej kultúre, mohli by sme využiť niektoré časti oblečenia: šaty, sukňa, nohavice, šatka, turban, klobúk, ale to všetko je druhotné; to nás nezaujíma, lebo móda sa mení. Ak ich chceme zobraziť univerzálne, neostáva nám nič iné, len ich zobraziť nahých: "Obaja, muž i jeho žena, boli nahí, ale jeden pred druhým sa nehanbili." Gn 2,25. Nás zaujíma sklon. To, čo si žiaden človek nezabudne všimnúť na tom druhom; sú to ľudské krivky.

Chlapec je švihák, keď má peknú rovnú postavu. Žena, zvlášť kým je panna, má nádherné krivky, ktoré všetci muži, ba aj druhé ženy obdivujú. Ľudské oko je tiež veľmi vnímavé na krivky tehotnej ženy, ale treba povedať, že i na krivky obézneho človeka. I tu autor zobrazil postavy v priereze, je to vlastne jedno z najzákladnejších pravidiel alefbetu: písmená sú obrázky v priereze; sú to ich tiene alebo siluety.

Človek Vav ו obsahuje symboliku muža, jeho mužnosti a sily. Vzťahuje sa k nemu symbolika celého šiesteho stĺpca, teda tiež písmena samech ס, ktoré predstavuje zovretú ruku, ide o symboliku moci, vlády. Okrem toho sa k písmenu samech vzťahuje symbolika slovesa vziať, teda všetkého čo zovretá ruka môže držať: ovocie, zvitok, palica v priereze. Samech ס je v hebrejskej geometrii kruh, takže ďalej sa symbolika rozvíja na všetko čo je kruhové: koleso, náhrdelník, náramok, náušnica, prsteň, koruna, ale tiež okovy, symbol otroka a jeho otrockej práce.

Žena zajin ז obsahuje symboliku panny, vernej ženy i nevernej ženy, sochy, ktorá vzbudzuje žiadostivosť. Okrem toho zajin obsahuje i symboliku meča, vojnovej sekery, meča rozdelenia. O vzťahu medzi ženou a mečom hovorí Simeon Márii: "...a tvoju vlastnú dušu prenikne meč..." Lk 2,35. So ženou a tiež s mečom súvisí symbolika celého siedmeho stĺpca, teda tiež písmena ajin ע, ktoré predstavuje oko. Ide o oko, ktoré hľadí hore, teda v alefbetickej tabuľke má v zornom poli práve zajin. Toto oko je charakteristické predovšetkým svojimi mihalnicami a silnou očnou linkou, nemá však očnú guľu. Jeho symbolika sa preto týka nielen zdravého oka, ale tiež slepého oka, ktoré potrebuje uzdravenie. V lepšom prípade spiaceho oka, čo naznačuje jeho samotné otočenie smerom hore. Ajin je zároveň symbolom rozdelenia, ide o rozvetvený prútik mandľovníka, ktorý vidí Jeremiáš Jer 1,11-12. Muž a žena, ktorých vidíme v ajin sú v rozkole, ako prútik, ktorý sa rozvetvil, každý si ide svojou cestou. Ajin je niečo, čo rozsekol meč rozdelenia vo dvoje.

"Ty ז budeš túžiť ע za svojím mužom ו, a on ו bude vládnuť ס nad tebou." Gn 3,16.

Stena, resp. zatvorené dvere chet ח (po druhé). K chet sa musíme vrátiť, pretože sa týka nielen domu, steny a zatvorených dverí, ale tiež symboliky človeka. V chet ח vidíme z pravej strany muža ו a z ľavej ženu ז, spolu sú spojení akousi väzbou, ide o zmluvu, manželskú zmluvu, ale tiež o zmluvu medzi dvoma, bez ohľadu na pohlavie. Zatvorené dvere obsahujú symboliku tmy, intimity a vášne. Ide najmä o symboliku plodenia, ale za zatvorenými dvermi sa môže diať čokoľvek, a preto chet obsahuje nielen symboliku lásky a milosrdenstva, ale aj nenávisti a hnevu. To všetko spolu splýva do symboliky chaosu života, teda symboliky chaosu a symboliky života. I táto symbolika dvoch sa rozvíja v celom svojom ôsmom stĺpci, a pridružuje sa k nej symbolika pe פ a pe sofit ף , o ktorej sme písali v prvom príspevku.

Lono tet ט zľava v ňom vidíme ženu matku a sprava lono ako jej atribút, toto lono je zhora otvorené pre božie požehnanie, na rozdiel od uzavretého lona mem sofit ם. Tet je tiež nádoba ט, kôš ט a všetko, čo by sa dalo vyjadriť objemom, napr. majetok ט, preto hore tá narážka na obezitu. Ďalej sa jeho symbolika rozvíja na údolie, dolinu, tiež zavlažovanú rovinu (pochopiteľne v tom údolí), a vôbec svet ako taký, ktorý má človek plodením a rozmnožovaním naplniť. Takto symbolika lona súvisí so všetkými, ktorí majú vzťah k lonu matky: syn, dcéra, dieťa, ale i otec (lono otca, Abrahámovo lono). I tu je symbolika prepojená v celom deviatom stĺpci a to takto: tet, cade a cade sofit spolu vyjadrujú dynamiku lotosového kvetu. Tet je lotosový kvet v puku, cade sofit lotosový kvet v rozkvete, cade lotosový kvet, ktorý vädne. Symbolika je jasná: tet detstvo, cade sofit mladosť, cade staroba. Prevrátenosť symbolických hodnôt cade a cade sofit je len zdanlivá. Ten, ktorý stojí v alefbetickej tabuľke viac napravo, je pred tým, ktorý stojí viac naľavo. Cade je, resp. bolo, pred cade sofit. Cade preto symbolizuje toho, kto je starší, cade sofit toho, kto je mladší. Napokon symbolika lona tet súvisí s hrobom, údolím kostí a so znovuzrodením. Porov. Jn 3,10.

SYMBOLIKA POHYBU

I keď sme dešifrovali mnoho zo symboliky človeka, predsa len je to dosť statické a v alefbete okrem obrovského napätia, je tiež veľa pohybu, častokrát musí človek utekať, niekam ísť, vystupovať, vtáci lietajú, ryby plávajú, hady sa plazia.

He ה obsahuje symboliku lietania. Vtáci sú podľa hebrejského mýtu o stvorení sveta dielom piateho dňa: "...nech vtáci lietajú nad zemou pod nebeskou oblohou,..." Gn 1,20, ide de facto o presnú definíciu okna v písmene he.

Nun sofit ן obsahuje symboliku ryby a plávania. Symbolika ryby zrejme nesúvisí ani tak s tvarom nun sofit ן, pretože ryby môžu nadobúdať rôzne tvary, ale pravdepodobne s meraním. Totiž lovenie rýb je niečo ako vyťahovanie mačky z vreca, a naopak. Prvá reakcia každého rybára je spojená s meraním, i keby malo ísť len o meranie "očami".

Nun נ obashuje symboliku hýbania sa, kráčania, súvisí so slovesami ísť, prísť, odísť, utekať. V nun vidíme človeka vav ו s chodidlami נ. Ako malé cvičenie môžete túto symboliku vyhľadať v texte, ktorý sme uviedli v minulom príspevku o figovníku, ktorý vyschol; pozri Mt 21,18-19.

Gimel ג v sebe nesie symboliku vystupovania. Vidíme v ňom, okrem iného, človeka, ktorý vystupuje z vody na pevninu. (Vody sú v alefbete všade, kde nie je pevnina.) Táto symbolika súvisí s vystupovaním na horu, ktorou je lamed, písmeno v tom istom treťom stĺpci. Symbolika gimel sa týka predovšetkým onej nohy, ktorú v gimel vidíme, a ktorá je v centre pozornosti. Ide o trestajúcu nohu, spája sa s ňou symbolika pomsty, cudzinca, prišelca. "Prišiel sem ako cudzinec a chcel by súdiť." Gn 19,9.

Lamed ל obsahuje veľmi bohatú symboliku. Prvé slová, ktoré sa k nemu vzťahujú sú: "A zem bola beztvárna a pustá,..." Gn1,2. Lamed symbolizuje niečo, čo môže nadobúdať akýkoľvek tvar, nie je to nič krásne ako mačička alebo psíček. Je to skôr niečo ako pohodená hadica, alebo kábel, kus drôtu. Skúste dať kus drôtu drotárovi, tak vám ho poohýba, že ho ani nespoznáte. Správne, lamed je had, ku ktorému sa vzťahuje tiež symbolika pustého miesta, púšte, pustatiny, rumoviska. Lamed je najväčšie písmeno v alefbete, a preto je symbolom tiež najvyššej hory, výšiny a vôbec všetkého najväčšieho. Ak ste ešte hada do takéhoto tvaru nevideli poskladaného, tak preto, že v našich lesoch taký had nežije. Ide totiž o kobru, ktorá útočí, snaží sa uhryznúť nohu gimel, ktorá je nad ňou. Preto sa na tieto dva symboly vzťahujú slová protoevanjelia: "Budeš sa plaziť po bruchu a žrať prach po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo položím medzi teba a ženu, medzi tvoje a jej potomstvo. Ono ג ti rozmliaždi hlavu ל a ty ל mu zraníš pätu ג." Gn 3,14-15.

SYMBOLIKA STROMOV

Gimel ג je strom zasadený pri vode, vŕbina pri vode.

Lamed ל je symbolom stromov, ktoré rastú v lese, na horách, je to Mamreho dub, terebinta na výšinách, pyšný libanonský céder, ktorý sa vypína nad iné stromy, ale ktorého vrcholec bude odlomený. V písmene lamed nájdeme i symboliku nozdier, nosa, resp. horenosa, nosa tak pyšného, že doň až naprší. Je v ňom nakreslený nádherný nos hore nohami, resp. hore nozdrami a ešte aj s hornou perou. Vzťahuje sa k nemu veta: "Vtedy Jahve Boh utvoril človeka z prachu zeme ג a vdýchol do jeho nozdier ל dych života a človek sa stal živou bytosťou." Gn 2,7. Ale naspäť k symbolike stromov: ide o mytologický strom poznania dobra a zla, ktorý je v strede raja, teda v strede alefbetu. S lamed sa teda spája symbolika poznania ako takého. Pavol z Tarzu to spojí do slovného spojenia: "poznanie nadúva". V tomto zmysle je lamed tiež symbolom proroka, ktorý má mimoriadne poznanie. Symbolika najväčšieho písmena a poznania proroka sa spája v osobe Jána Krstiteľa: "Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ." Mt 11,11.

Šin ש je symbolom všetkých ovocných stromov, špeciálne viniča. Pred tým všetkým ide o mytologický strom života.

SYMBOLIKA ZVIERAT

Gimel ג predstavuje vtáka, ktorý sedí na konári, čiara, ktorá sa píše ako prvá zhora dole predstavuje samotného vtáka s chvostom. Je symbolom holubice a vôbec všetkých operencov. Samozrejme ide o Noeho holubicu, ale vzťahujú sa k nej aj tieto slová: "Vo chvíli, keď vystupoval z vody ג, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica ג zostupoval na neho." Mk 1,10.

Lamed ל je predovšetkým had, ale symbolizuje všetky divé zvieratá, všetky poľné zvieratá, plazy.

Šin ש sú tri horné zuby a vyplazený jazyk, je teda symbolom zvierat, ktoré majú zuby a jazyk, teda až na líšku. Vo všeobecnosti symbolizuje dobytok, ale nielen ten. Ešte silnejšia je symbolika leva, levice, levíčat, ale tiež psa, ktorý líže vodu. Neskôr sa šin stane symbolom čistých zvierat. Číselná hodnota šin je 300, v kombinácii so symbolikou vyplazeného jazyka mi pomohla nájsť zmysel tohto krásneho textu: "Nato priviedol ľud k vode a Pán povedal Gedeonovi: "Každého, kto líže vodu jazykom, ako pes líže, postav osve, a takisto každého, kto si k pitiu prikľakne." A tých, čo lízali z ruky ústami, bolo tristo mužov. Ostatný ľud si kľakol na kolená, aby sa napil vody. Tu povedal Pán Gedeonovi: "S tristo mužmi, ktorí lízali, vás chcem vyslobodiť a Madiánčanov dať do tvojej ruky. "" Sdc 7,5-7.

Reš ר je hlava, temeno hlavy, ktoré môžeme vidieť tiež v pe. Spája sa s ňou symbolika Božej mysle a Božej pamäte. Ale vzťahuje sa k nemu i symbolika orla, v reš je nakreslené zohnuté orlie krídlo, aké môžeme vidieť u orla, ktorý sa snaží vzlietnuť, alebo pristáva. Kým v bet je nebo nad zemou ב, v reš je nebo nad vodami ר. Vody v alefbete nie je vidieť, lebo "podstatné je očiam neviditeľné". A v tom mal Saint-Exupéry obrovskú pravdu, ktorá je jedným z hlavných pravidiel použitých v alefbete. Takže vidíme tu orla letiaceho nad vodami. A nakoniec tvarová podobnosť písmena reš s dalet hovorí, že reš je tiež brána.

Tav ת je znamenie a večnosť. Vidíme v ňom však i orla, resp. orlie krídlo, ktorý sadí výhonok viniča nun.

Jud י v jud vidíme pazúr leva, ale tiež vlka. Keďže ide o najmenšie písmeno alefbetu vzťahuje sa naň symbolika najmenšieho. "Benjamín je dravý vlk, ráno žerie, čo ulovil, až do večera rozdeľuje korisť" Gn 49,27.

Mem מ je ovca alebo tiež baránok, vidíme v ňom hlavu, ktorá vytŕča spod kopy vlny.

ZÁVER PRED VYVRCHOLENÍM alebo O JEDNOTE STĹPCOCH

V druhom stĺpci vidíme jednotu v rozprávaní o zemi a nebi. V písmene bet ב je nebo nad zemou, ktoré akoby niesol, či podopieral Boh svojím ramenom ך, v reš ר vidíme nebo nad vodami, teda oddelené vody nad oblohou od vôd pod oblohou. Oddelenie symbolizuje otvorená dlaň כ, ktorej význam je opozitný k zatvorenej dlani samech ס. U kaf כ je to dať a oddeliť, u samech ס vziať a spojiť. V treťom stĺpci vidíme jednotu symboliky stromov: stromy rastúce pri vode ג, stromy rastúce na horách ל, ovocné stromy ש; podobne v ňom vidíme tiež jednotu symboliky zvierat tretieho stĺpca: operence ג, divé alebo poľné zvieratá ל a dobytok ש. Vo štvrtom stĺpci vidíme jednotu symboliky času: dvere ד, ktoré nám pomáhajú pri oddeľovaní interiéru od exteriéru, nám hovoria, že i čas máme oddeľovať, a to prirodzene ako deň מ a noc ם, ale tiež nadprirodzene na všedné dni ם a sobotný deň מ, v treťom riadku je znamenie večnosti ת, v ktorej čas už nebude. Štvrtý stĺpec obsahuje zároveň symboliku slobodnej voľby, ktorá tiež tvorí jednotu: otvorené dvere ד, voľba medzi dobrom מ a zlom ם, pričom dole je jasne definovaná odmena: večnosť ת. Boží a ľudský čin tvorí jednotu piateho stĺpca: umenie ה , ľudská práca נ a veda ן. Muž ו je definovaný ako ten, ktorý má vo svojej ruke vládu a moc ס. V siedmom stĺpci vidíme žena ז ako tú, ktorá túži ע po mužovi a snaží sa mu zapáčiť ע. Siedmy stĺpec zároveň obsahuje symboliku meča ז rozdelenia ע. Zmluva medzi dvoma ח je presne definovaná menami פף zmluvných strán, preto je v druhom riadku ôsmeho stĺpca zazoomované na hlavy účastníkov פף onej zmluvy ח. Život človek prebieha v znamení deviateho stĺpca, ktorý tiež tvorí jednotu zrod ט, rozkvet ץ, vädnutie צ.

Keď si Kainov Lamech v Speve o meči uzurpuje 77 násobnú pomstu porov. Gn 4,23-24, okrem iného hovorí o jednote stĺpcov v alefbetickej tabuľke. Podobne tak i Ježiš učí Petra, ktorý zdá sa, akoby tu zastupoval západného človeka, keď na jeho otázku: "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?" Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz." Mt 18,21-22. Ježiš mu hovorí: Nesmieš rozmýšľať o alefbetických znakoch jednotlivo, ale v stĺpcoch, lebo oni tvoria jednotu.

BOH V ALEFBETE

Podobne aj prvý stĺpec, ktorý zobrazuje Boha, tvorí jednotu.

Alef א je Boh, ktorého nateraz necháme zahaleného rúškom tajomstva, lebo tak sa patrí. Keďže ide o prvé písmeno alefbetu, vzťahuje sa k nemu symbolika počiatku.

Jud י je Božia ruka, ktorou všetko stvoril, tiež Pánova ruka, niekedy Boží prst. Viažu sa k nemu slovesá konať, urobiť, stvoriť, rozkázať. V texte je ho dosť ťažké správne identifikovať, pretože symbolov ruky je viac: kaf כ otvorená dlaň, kaf sofit ך rameno, samech ס zovretá ruka ako symbol moci. Ale pozri napr. 1Sam 5,6-11.Niekedy sa vzťahuje i k ľudskej ruke alebo ľudskému prstu.

Kof ק je Duch Boží, ktorý je v kof zobrazený ako vytasený ohnivý meč, svetlo, ktoré svieti na knôte. Knôt predstavuje rovná čiarka v kof, ktorá je v hebrejskej geometrii symbolom nekonečnej priamky. Táto priamka je symbolom Božieho mena Jahve, Ja som. Vzťahuje sa k nemu veta: "...Duch Boží ק sa vznášal nad vodami ר" Gn 1,2. V inom príbehu je poradie reš a kof obrátené: reš je krídlo cheruba, teda cherub ר, ktorý s vytaseným ohnivým mečom ק stojí východne od záhrady Eden a stráži cestu k stromu života ש a k večnosti ת. Porov. Gn 3,24.

Samozrejme jednotu stĺpca, obzvlášť prvého, bolo potrebné pevne zafixovať. Preto najdôležitejší biblický text v hebrejskej kultúre je Dt 6,4: "Shema Israel, Adonai Eloheinu Adonai Echad! Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. Priviaž si ich ako znamenie na ruku, nech sú ako znaky medzi tvojimi očami, a napíš si ich na veraje svojho domu a na dvere." Dt 6,4-9.

V starobylých textoch je táto jednota opisovaná takto: "Jahve ק Boh א utvoril י", "Jahve ק Boh א vysadil י", "Jahve ק Boh א dal vyrásť י", inokedy je vzdialenosť týchto pojmov v rámci vety dlhšia: "Na počiatku א stvoril י Boh א nebo a zem ב. A zem bola beztvárna a pustá ל, tma bola nad priepasťou ם a Boží Duch ק sa vznášal nad vodami ר." Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že ide o označenie jeho osoby (Boh), jeho osobnosti, ktorú spoznávame v jeho konaní a jeho mena (Jahve, Boží Duch).

Vzývanie Svätý, Svätý, Svätý sa nevzťahuje len ku kof, ako o tom hovoria niektorí kabalisti. Jedno je určené pre alef א, druhé pre jud י a tretie pre kof ק.

Ezechiel hovorí o prvom stĺpci ako o Jahveho sláve. V kof ק vidí klenbu blyštiacu sa ako krištáľ, budiacu hrôzu, napnutú hore nad hlavami štyroch živých bytostí. Štyri živé bytosti sú kof ק býk alebo cherub, reš ר hlava človeka, šin lev ש a tav orol ת, bližšie o tom inokedy. Nad klenbou nad ich hlavami, teda v jud י, vidí niečo ako ohromný zafír vo forme trónu. K jud sa vzťahuje symbolika zafíru, mesiaca a hviezdy, resp. hviezdneho zafíru. A vysoko nad všetkým, teda v alef א, na tom tróne, ktorý je jud י, vidí postavu v podobe človeka. To je zajin, ktorý tam vidíme napravo hore. (Zajin nemusí byť nevyhnutne žena, podobne ako v chet môže ísť o muža a ženu, ale tiež o dvoch bratov, taktiež pe sofit nemusí byť nevyhnutne ženská hlava, ale o tom neskôr.) Od pása nahor, teda od toho, čo sa zdá ako spätná lomka, vidí čosi ako kov rozžiarený v peci, od jeho pása nahor a navôkol; od pása nadol, teda pod akože spätnou lomkou, vidí niečo ako oheň obkľúčený žiarou. A tá žiara navôkol bola ako dúha, ktorá sa objavuje v oblakoch v daždivý deň. Toto Ezechiel nazýva Jahveho slávou, alebo Slávou Boha Izraela. Porov. Ez 1,22-28. V 43. kapitole opisuje Ezechiel podobné videnie Slávy Boha Izraela, pričom presne definuje miesto: "Zaviedol ma k bráne, k bráne obrátenej na východ a hľa, sláva Boha Izraela prichádzala od východu." Brána obrátená na východ je reš ר. Ezechiel vo svojej knihe veľmi presne definuje postavenie jednotlivých písmen v alefbete, niekedy sa na to pozrieme bližšie.

Okrem toho, je tento jediný Boh א י ק, zobrazený v písmene šin ש, v ktorom ešte stále vidíme tri osoby, ale ktorého jednota je už nepochybná. Židovská tradícia považuje šin ש za najsvätejšie písmeno alefbetu. Vidíme v ňom Boha, ale tiež tri osoby, ľudské osoby. Jeho symbolika sa vzťahuje k plurálu vôbec a okrem iného predstavuje zhromaždenie ľudí. Symbolika šin ש sa týka mena Emanuel, čo v preklade znamená Boh s nami. Porov. Iz 7,14; Mt 1,23. V SZ sa Boh často spomína ako Boh Abraháma, Boh Izáka a Boha Jakuba, teda ש.