22. čl.: Usporiadanie alefbetických symbolov (intro)

NAMIESTO ÚVODU

Povedzme, že máme 27 znakov a máme aj tabuľku, do ktorej ich chceme umiestniť. Existuje naozaj veľa možností, ako ich tam usporiadať. Ak si už nespomínate ako vypočítať všetky možnosti, môžem vám v tom trošku pomôcť.

Ak by sme mali iba dva znaky אב, ktoré chceme umiestniť na dve miesta _ _ , to máme 2 možnosti ako to urobiť: אב, בא.

Ak by sme mali tri znaky אבג, ktoré chceme umiestniť na tri miesta _ _ _ , počet všetkých možností je 6. Totiž, na prvé miesto, môžeme vybrať ktorékoľvek z troch znakov. Ak ho tam umiestníme, na druhé miesto už môžeme vyberať len z dvoch znakov. Ak máme prvé dve miesta obsadené, na tretie už musíme dosadiť znak, ktorý nám zostal. Takže výpočet je 3x2x1. S pribúdajúcimi znakmi je výpočet stále dlhší a dlhší, a to mi matematici už nedokážeme zniesť, takže to zjednodušíme, v tomto prípade na 3!. (To je jeden z hlavných dôvodov, prečo pochybovať o tom, že Egypťania zapisovali deviatku deviatimi čiarkami. Matematik už štyri čiarky nezvláda, a celkom pochopiteľne tam dá nejaký nový znak, napr. krížik. A Egypťania boli určite dobrí, veľmi dobrí matematici, to len naše poznatky o ich kultúre sú chabé, a tie, čo máme, zlé interpretujeme. Ale o tom neskôr.)

Teda ak máme 27 znakov, všetkých možností je 27!.

Ľuďom, ktorým je všetko jasné, je zbytočne niečo vysvetľovať. Ale ľudia, ktorí dokážu žasnúť, ktorí majú citlivú dušu a vôbec im nie je všetko jasné, tí prídu na veľké veci. Toto je moment, kedy môžeme žasnúť, nepremeškajte ho. Uvediem všetkých 27 riadkov, aby ste videli, ako to rýchlo narastá.

Ak by sme číslo, ktoré je symbolicky označené ako 27!, zaokrúhlili na 1,08.10E+28, vôbec by nám to nepomohlo k predstave tohto neuveriteľne veľkého čísla, skôr naopak, z toho čísla by sme usekli nepredstaviteľne veľkú časť. Totiž ľudský mozog veľmi zle narába s veľmi veľkými číslami. Dokážem vám to.

V jednom z predchádzajúcich článkov, sme sa bavili o tom, že v 17. storočí niektorí vedci vypočítali, že stvorenie sveta nastalo 4000 rokov pred n. l., existuje neuveriteľné množstvo ľudí, ktorí tomu veria aj dnes, veria, že planéta je stará asi 6000 rokov. Vedecké názory sa vyvíjali a v súčasnosti si väčšina vedcov myslí, že planéta je stará asi 4,6 miliardy rokov. Ak si myslíte, že tým číslam rozumiete, skúste vypočítať, akú dĺžku by mala úsečka zobrazujúca čas 4,6 miliardy rokov na časovej osi, na ktorej sme si zvolili mierku, že 1 cm bude odpovedať 1000 rokom. Počítajte, ja počkám.

Ak ste vypočítali predchádzajúcu úlohu, ktorej výsledok vás, predpokladám, prekvapil natoľko, že ste si neboli istí, či ste sa niekde nepomýlili, a výpočet ste aspoň dvakrát skontrolovali, potom uznáte, že číslo 27! sa do ľudského mozgu celkom nevprace. To číslo 27! samozrejme platí len za predpokladu, že v koži autora máte v tom jasno. Akákoľvek neistota typu: ja neviem, koľko tam má byť sofitových znakov, možno by aj všetky písmená mohli mať svoje sofitové znaky a podobné váhania počet možností dramaticky zvyšuje.

Nejde tu o hocijaké usporiadanie, aj abeceda je usporiadaná, ale toto usporiadanie je naozaj jedinečné, ono tvorí základ mnohých príbehov. Vymyslel toto usporiadanie autor hebrejského alefbetu z ničoho?

NÁRAMKY, PALETY, RELIÉFY

Napríklad také náramky, obyčajné či neobyčajné, náramky s magickou mocou, čo mali moc ochrániť, či len prizdobiť, nevedno. Ale je na nich lev, ktorý je hieroglyfickým znakom E23, (v istom období fonetickým hieroglyfom). A potom je na nich pazúr leva, ktorý v Gardinerovom zozname hieroglyfov nenájdeme. Celok a časť. Na jednej strane niečo veľmi prirodzené. Ale predsa len, nemôže ísť o inšpiráciu alef א a jud י ? 

Zdroj: https://www.history.com/news/ancient-egypt-objects

"Narážku" na Aristotela, že celok je viac ako časť, nájdeme aj v šiestom, siedmom a ôsmom stĺpci. Človek, resp. muž ו je charakterizovaný mocnou rukou ס, ktorou má vládnuť stvorenstvu, to je, okrem iného, predmetom šiesteho dňa stvorenia. Žena ז je charakterizovaná svojim krásnym okom ע. Hieroglyfy oka D4, D5, D6, D7 s malými grafickými obmenami, a pritom s podobnými významami, v egyptskej kultúre znamenali pozerať, bdieť, byť slepý, zobrazovať, zdobiť sa, byť krásny, krásna. Zmluva medzi mužom a ženou ח ako celok je definovaná zmluvnými stranami פף, ktoré v zmluve sú len časťou. Ak máme dvoch jedincov opačného pohlavia ו ז, ktorí majú plodivú silu ח, môžu rodiť svoje potomstvo ט. Áno, keď máme celok, s časťou nebude žiaden problém. Časť môže charakterizovať, či symbolizovať, celok. To je tiež jasné. Ale odkiaľ sa vzal celok? Je celkom logické, že najprv musí byť púčok ט, potom kvet ץ a napokon odkvitnuté okvetie, zvädnutá stonka צ a napokon uhynutie ט. Pričom ak máte dva kvety a jeden z nich začal kvitnúť prvý, ten prvý odkvitne צ, lebo je starší צ, ten druhý je mladší ץ. Pre túto celkom logickú dynamiku života, navzdory Aristotelovi, hrá v mnohých mýtoch dôležitú úlohu prvotné vajce. Odkiaľ sa vzal celok? A odkiaľ sa vzala časť? Niekedy sa na to pozrieme bližšie, ale dnes to nebude. Tu sa sústredíme na vzájomné vzťahy medzi symbolmi alefbetu.

Na reliéfe, resp. na palete z tzv. Nultej dynastie, približne okolo roku 3200 pred Kr., nájdeme zaujímavú scénu, bitky, resp. víťazstva nad nepriateľom. 

Zdroj: By Joyofmuseums - Own work, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=67773258

Je až neuveriteľné v akých komplikovaných pózach sú jednotlivé postavy zobrazené. Okrem toho, postavy a zvieratá na reliéfe na seba vzájomne pôsobia, niektoré sa dokonca prekrývajú. Vidíme tu dominantného leva, okrem jeho nohy, ktorá utláča nepriateľa, je tu i ďalšia ľudská noha, ktorá chce rozmliaždiť hlavu nepriateľa. Ten leží padlý na zemi, pričom hlavu má v záklone a jeho nos smeruje hore. Na ostatných pobitých sa zlietavajú dravé vtáky. Výjav v bitke celkom prirodzený, takže vás vôbec neprekvapí, že sa nachádza aj v treťom stĺpci alefbetu. Ak má byť noha ג symbolom pomsty, potom symbol pod ňou musí byť súčasne agresor ל i porazený ל.  

Na Narmerovej palete, (tiež Nultá dynastia), nájdeme mnoho ďalších zaujímavých výjavov. 

Zdroj: Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=219826

Sila a moc je tu koncentrovaná do zovretej ruky, ktorá zviera palcát. Avšak zaujímavejší je vták, ktorý je zobrazený nad nepriateľom, ktorého drží na akomsi háku, prípadne na povrázku, za nozdry. Pričom porazeného nepriateľa charakterizuje zem. Neviem ako vám, ale mne to veľmi pripomína krásnu iróniu z knihy Jób 40,25-32:

"Vari krokodíla ל udicou ulovíš alebo slučkou, ktorou mu jazyk ש zachytíš? Nozdrami ל mu azda povraz ל pretiahneš, prepichneš mu čeľuste ש hákom? Vari ťa bude prosiť ל o milosť a ustrašene ל prosby ל vykladať? Azda s tebou aj zmluvu uzavrie ת, že ti ostane večným otrokom ם? Môžeš sa s ním ako s vrabcom י pohrávať, dáš ho na povrázku ל svojim dcérenkám ש? Tvoji spoločníci ש ho vyložia na trhu ת, rozdelia ש ho medzi predavačov ת? Vari mu rozbodáš kožu kopijami ל a hlavu mu prerazíš harpúnou ל na ryby? Skús len ruku naňho položiť! Mysli na tuhý boj ל, preto radšej nezačínaj ם!" Jób 40,25-32.

NEZMYSLY MLČKY PREKROČME A POĎME ĎALEJ

Lamed ל je samozrejme aj symbolom krokodíla, nečistého zvieraťa, obludy, a ako krokodíl je u Ezechiela tiež symbolom Egypta, porov. Ez 29,3; Ez 32,2. Tak silná, veľkolepá a starodávna je táto symbolika. Chcem, aby ste si uvedomili hĺbku času, ako ďaleko táto symbolika siaha. Na týchto dvoch veľmi starých reliéfoch (približne 3200-3100 r. pred Kr.), na ktorých sú symbolicky znázornené výjavy z dejín ľudstva, môžete túto symboliku nájsť. Tieto komiksové obrázky sú geniálne v tom, že nik nemôže povedať, že je to zle preložený text, jednoducho je to symbolika v čistej forme. Ak niekto tvrdí, že hebrejské kvadrátne písmo vzniklo v šiestom storočí pred Kr., že Desatoro nemohlo byť napísané skôr ako v 7. stor. pred Kr., atď., atď.,..., potom je to určite človek, ktorý nikdy nečítal egyptskú literatúru, a to celkom objektívne. Totiž tieto názory sa v teológii začali šíriť niekedy začiatkom 20. stor., kedy egyptológia bola ešte v plienkach, a navyše vždy sa na ňu pohliadalo ako na prehnaný záujem o pohanské náboženstvo; to trvá až po dnes. Ďalší autori si mysleli, že sa musia odvolávať na tieto "vysoko vedecké názory", že ich nemôžu opomenúť, a tak sa zakaždým potkýnali o staré nezmysly, generovali nové a pokrok stále viac a viac viazol. Pravdupovediac, ak by som sa mal vyjadrovať k všetkým nezmyslom, ktoré kedy boli v teológii napísané, tak asi nikdy nič nenapíšem, a ak, tak by sa to nedalo čítať. Preto je lepšie niektoré veci mlčky prekročiť, tváriť sa, že človek nič nevidel, nič nevie, a ísť ďalej. V každom prípade moji žiaci si nemôžu myslieť podobné nezmysly, preto vás pozývam na malú prehliadku egyptskej literatúry. Totiž, ak autor hebrejského písma žil v Egypte, ak chodil do ich škôl, ak poznal hieroglyfické a hieratické písmo, ak vedel čítať a písať, určite poznal aj ich literárne diela, ktoré ho mohli výrazným spôsobom ovplyvniť.

Začneme niečím naozaj veľmi jednoduchým, príbehom z deviatej dynastie (približne 2160-2130 pred Kristom), ktorý podľa počtu dochovaných kópií bol asi veľmi populárny. Je zaujímavý tým, že... Ale veď posúďte sami:

V Soľnej krajine žil sedliak so svojou rodinou. Živil sa obchodovaním s Henensetenom so soľou, natronom, chmelmi a ďalšími produktmi svojej krajiny, a keď tam cestoval, musel prejsť cez pozemky domu Fefa. Teraz tam pri kanáli býval muž menom Tehuti-necht, syn Asriho, otrok najvyššieho správcu Meruitensa. Tehuti-nekht zavše zasahoval do cesty - pretože cesty a chodníky neboli v Egypte chránené zákonom ako v iných krajinách - zostal len úzky pás s kanálom na jednej strane a obilným poľom na druhej. Keď Tehuti-nekht videl, ako sa sedliak približuje s jeho obťaženými oslami, jeho zlé srdce zatúžilo po zvieratách a majetku, ktorý niesli.

Toto bol plán, ktorý vymyslel. "Vezmem," povedal, "súkno a rozprestriem ho na cestu. Ak po ňom sedliak prejde oslom - a niet inej cesty - potom sa s ním ľahko pohádam." Len čo ho to napadlo, urobil to. Sluha na pokyn Tehuti-nekhta priniesol súkno a rozprestrel ho cez cestu tak, aby jeden koniec bol vo vode a druhý medzi obilím.

Keď sa sedliak priblížil, prešiel oslom cez súkno. Nemal inú možnosť.

"Stoj!" zvolal Tehuti-nekht s dobre predstieraným hnevom, "určite nemáš v úmysle hnať svoje zvery cez moje súkno!"

"Pokúsim sa im vyhnúť," odpovedal dobromyseľný sedliaka zvyšok jeho oslov prešiel vyššie, cez obilie.

"Preháňaš teda svoje osly cez moje obilie?" povedal Tehuti-nekht hnevlivejšie ako kedykoľvek predtým.

"Inej cesty niet," povedal obťažovaný sedliak. "Zablokovali ste cestu svojim súknom a ja musím zísť z cesty."

Zatiaľ čo sa títo dvaja o tejto záležitosti hádali, jeden z oslov si pomohol sústom obilia, načo znovu prepukli Tehuti-nekhtove náreky.

"Hľa!" zvolal, "tvoj osol žerie moje obilie. Vezmem ti osla a on zaplatí za krádež."

"Mám byť okradnutý," zvolal sedliak, "v krajinách najvyššieho správcu Meruitensa, ktorý tak tvrdo zaobchádza s lupičmi? Hľa, pôjdem k nemu. On nebude trpieť tento tvoj zločin."

"Myslíš si, že vypočuje tvoju sťažnosť?" uškrnul sa Tehuti-nekht. "Chudobný ako si ty, kto sa bude zaoberať tvojím trápením? Hľa, ja som najvyšší správca Meruitensa," tak hovoril [Tehuti-nekht], bil sedliaka, vzal mu všetkých oslov a vyhnal ich na pastvu.

Márne sedliak plakal a prosil ho, aby mu vrátil jeho majetok. Tehuti-nekht mu prikázal mlčať a vyhrážal sa mu, že ho pošle k Démonovi ticha, ak sa bude naďalej sťažovať. Napriek tomu ho sedliak žiadal celý deň. Keď sedliak nakoniec zistil, že plytvá dychom, vydal sa k Henen-ni-sutovi, aby tam predložil svoj prípad Najvyššiemu správcovi Meruitensovi. Po príchode ho našiel, ako sa pripravuje na nalodenie do svojej lode, ktorá ho mala dopraviť do súdnej siene. Sedliak sa poklonil až k zemi a povedal najvyššiemu správcovi, že sa pred ním musí sťažovať a modliť sa, aby poslal jedného zo svojich nasledovníkov, aby si ten príbehvypočul. Najvyšší správca vyhovel prosebnej prosbe a poslal mu jedného zo svojich poslov. Sedliak poslovi prezradil všetko, čo ho na jeho ceste postretlo, spôsob, akým Tehuti-nekht uzavrel cestu, aby ho prinútil vstúpiť do obilia, a krutosť, s akou ho bil a ukradol mu majetok. V pravý čas boli tieto záležitosti oznámené Najvyššiemu správcovi, ktorý prípad predložil šľachticom, ktorí boli s ním v súdnej sieni.

"Nech tento sedliak privedie svedka," povedali, "a ak dokáže svoj prípad, možno bude potrebné potrestať Tehuti-nekhta, alebo ho možno prinútia zaplatiť maličkosť za soľ a natron, ktoré ukradol."

Najvyšší správca nič nepovedal a sám sedliak prišiel k nemu a pozdravil ho ako Najväčšieho z veľkých, otca sirôt, manžela vdov, sprievodcu núdznych, atď.

Veľmi výrečnýbol sedliak a vo svojej pestrej reči zručne kombinoval chválospev so svojou prosbouo spravodlivosť, takže Najvyššieho správcu to zaujalo a lahodilo mu to.

V tom čase sedel na egyptskom tróne kráľ Neb-ka-n-ra a k nemu prišiel Najvyšší správca Meruitensa a povedal:

"Hľa, môj pane, vyhľadal ma sedliak, ktorému ukradli veci. Je najvýrečnejší zo smrteľníkov. Čo mu mám urobiť, môj pán?"

"Neodpovedaj na jeho reči," povedal kráľ, "ale napíš jeho slová a prines nám ich. Dbajte na to, aby on, jeho žena a deti dostali mäso a pitie, ale nedávajte mu vedieť, kto to dáva."

Pán správcaurobil, ako mu kráľ prikázal. Sedliakovi dával denný prídel chleba a piva a jeho žene toľko múky, aby uživila seba a svoje deti. Ale sedliak nevedel, odkiaľ pochádzajú zásoby.

Po druhýkrát vyhľadal sedliak súdnu sieň a podal svoju sťažnosť Najvyššiemu správcovi; a predsa prišiel tretí raz a Najvyšší správca rozkázal, aby ho bili palicami, aby videl, či od toho odstúpi. Ale nie, sedliak prišiel štvrtý, piaty, šiesty raz, snažiac sa príjemnými rečami otvoriť ucho sudcu. Meruitensa ho vôbec nepočúval, no sedliak nezúfal, ale prišiel znova až po deviaty raz. A na deviaty raz poslal Najvyšší správca dvoch svojich nasledovníkov k sedliakovi a sedliak sa veľmi triasol, pretože sa bál, že ho kvôli jeho tvrdohlavosti ešte raz zbijú. Správa však bola upokojujúca. Meruitensa vyhlásil, že ho sedliak veľmi potešil s výrečnosťou a vidí, že by sa mu malo dostať zadosťučinenia. Potom nechal sedliakove prosby napísať na čisté papyrusy a poslať ich kráľovi, ako prikázal panovník. Neb-ka-n-ra bol tiež veľmi spokojný s prejavmi, ale vynesenie rozsudku nechal úplne v rukách najvyššieho správcu.

Meruitensa preto zbavil Tehuti-nekhta všetkých jeho úradov a majetok a vrátil sedliakovi, ktorí odteraz býval v kráľovskom paláci s celou svojou rodinou. A sedliak sa stal hlavným dozorcom nad Neb-ka-n-ra a ten ho mal vo veľkej obľube.

Zdroj: https://www.egyptianmyths.net/mythsekhti.htm

Prípadne pozri: https://www.tota.world/article/213

AJ ROZUMIETE TOMU, ČO ČÍTATE?

Ten príbeh je dramaturgicky veľmi dobre vystavaný. Ak by ste o jeho pôvode nič nevedeli, do ktorého storočia by ste ho asi tak zaradili? Myslím, že sa zhodneme na tom, že od svojho skutočného dátumu vzniku mohol byť napísaný v ktoromkoľvek storočí. Pozrime sa na to, ako je vystavaný príbeh a v čom spočíva konflikt. To je mimoriadne dôležité, lebo konflikt púta našu pozornosť a my chceme vedieť ako to dopadne. Ak niet konfliktu, nemá čo dopadnúť, a teda nemá nás čo zaujať.

Sedliak ש putuje ג so svojimi oslami ל na trh, kde zvykne obchodovať ת s istým Henensetenom. Prvý konflikt súvisí s nemožnosťou ם prejsť cez cestu ל, totiž z jednej strany je voda מ, z druhej pole ש a cesta je zatarasená súknom ם. Ak sa v tejto hre šikmo ísť nedá, potom sa do tav ת, naozaj nedá dostať. Tento sedliak ש alebo roľník, ktorého hlavnou prácou je obrábať pole ש, sa neskôr ukáže ako najvýrečnejší, jazykom ש najobratnejší zo smrteľníkov ש. Avšak na obhajobu svojej neviny to nestačilo, pretože obratný jazyk, ešte nemusí znamenať aj jeho pravdovravnosť. Na dokázanie svojej neviny mal zohnať niekoľkých svedkov, ale žiadnych nemal. Ako vynesiete spravodlivý rozsudok, keď jedna strana má niekoľkých svedkov, a druhá nemá žiadneho. Tak, sudcovia, ukážte sa. 

Musíte vedieť, že slová nič neznamenajú, je to len vietor slov. Na to, aby ste vyniesli spravodlivý rozsudok, musíte poznať človeka. Exupéry hovorí:

"Ak chceš ľudí pochopiť, začni najskôr tým, že ich nikdy nebudeš počúvať. Lebo klinčiar ti rozpráva o klincoch. Hvezdár o hviezdach. A obaja zabúdajú na more." Citadela CXIX.

Presne toto urobil Najvyšší správca Meruitensa, napriek tomu, že mu sedliakov jazyk lahodil, on ho vôbec nepočúval.

Na inom mieste Exupéry píše:

"O mojom susedovi chcem vedieť, nie to, čo robí, ale to, čo nikdy nezabudne urobiť. Lebo vtedy zistím, aký boh mu vládne, aj keby ho on sám nepoznal, a kam sa budú uberať jeho kroky v budúcnosti. A spoznáš ten sklon, to tiahnutie k budúcnosti, podľa jeho nezadržateľného pôsobenia. Lebo v tom sa nemýľ: prejaví sa všade tam, kde sa prejaviť môže. Zemskú príťažlivosť poznám podľa toho, že kameň, ktorý držím v ruke, nemôžem pustiť ani na okamih, akokoľvek krátky, aby pritom nepadol. Pozorujem väzňa, ako sedí, či leží sťaby strhaný a vyzlečený z každej túžby. Ale tiahne za slobodou. A jeho sklon poznám podľa toho, že stačí ukázať mu dieru v stene, aby sa rozochvel a opäť bol samý sval a ostražitosť. A ak trhlina vedie do polí, ukážte mi takého, čo sa tam zabudol pozrieť! Ukáž mi na akú puklinu v nádrži môže doliehajúca voda zabudnúť? Preto hovorím, že sklon je silnejší ako rozum a on jediný vládne." Citadela CXVII.

Presne takto rozpoznal Šalamún, ktorá žena je matka dieťaťa. Matka musí priniesť obetu svojej bolesti, aby sa dieťa mohlo narodiť. Túto obetu je matka ochotná priniesť pre svoje dieťa opakovane, a skutočná matka ju nikdy nezabudne priniesť bez zaváhania.

Ježiš bol častokrát tŕňom v oku mnohým farizejom a predstaveným ľudu, častokrát sa kvôli jeho slovám strhla medzi Židmi roztržka, inokedy ho chceli ukameňovať, napokon ho chytili, predviedli pred veľradu. Súdila ho veľrada, súdil ho Pilát, súdil ho Herodes. Napokon ho ukrižovali, a on zostal verný; verný svojim slovám i svojim skutkom. Keď ste sa už toľkokrát zamýšľali nad jeho slovami, skúste sa teraz zamyslieť, nad tým, čo nepovedal. On nikdy svoje slová neodvolal. "Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: "Tento človek bol naozaj Boží Syn."" Mk 15,9.

Keď Ježišovým učeníkom zakázali hovoriť v Ježišovom mene a pohrozili im žalárom, oni neprestávali ohlasovať Ježišovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie. Pohrozili im teda i smrťou, ale oni neprestávali ohlasovať Ježišovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie. Tak im zobrali aj život, ale to, za čo boli ochotní zomrieť, to nemal nik silu zastaviť. Najvyšší správca Meruitensa by toto, za čo je človek ochotný opakovane prinášať skutočnú obetu bolesti, života i potupnej smrti,  vyhlásil za pravdu.

ZÁVER

"Keď ho zbadali nečistí duchovia ל , padali ל pred ním מ a kričali ל : "Ty si Syn Boží מ!"" Mk 3,11.