3. čl.: Na počiatku alebo Čakanie na kof ק

ÚVOD

V predchádzajúcich dvoch článkoch som načrtol niekoľko symbolických významov alefbetických znakov. Áno, len niekoľko, je ich viac. Je to desivé? Mnohých desí už samotná hrúbka Biblie. Mnohí ju nepoznajú; nemajú na ňu čas. Naozaj, samotnú hrúbku Biblie možno považovať za spôsob šifrovania, pravda je ukrytá na mnohých stránkach a čitateľ na jej nájdenie potrebuje čas, o ktorom tvrdí, že ho nemá. Ale "...toto hovorí Pán domu Izraela: "Hľadajte ma a budete žiť! "" Am 5,4. Tých symbolických významov je relatívne veľa, ale tu nejde o ich samotné naučenie sa, to by čitateľovi pomohlo snáď len k boleniu hlavy. Čitateľ by sa ich mal učiť pomaly v kontexte príbehov, v ktorých sú použité. Začnime od počiatku:

NA POČIATKU

"Na počiatku א stvoril י Boh א nebo a zem ב.

A zem bola beztvárna a pustá ל,

tma bola nad priepasťou ם

a Boží Duch ק sa vznášal nad vodami ר.

Boh א povedal י: "Buď svetlo מ!"

A bolo svetlo מ.

Boh videl, že svetlo je dobré מ,

a Boh oddelil ד svetlo מ od tmy ם.

Boh nazval svetlo "deň" מ a tmu nazval "noc" ם.

Bol večer a bolo ráno: prvý deň א." Gn 1,1-5.

"V čase מ, keď Jahve ק Boh א urobil י zem ב a nebo ר,

nebolo ם na zemi ešte nijaké poľné krovie ל

a nerástla ם ešte nijaká poľná tráva ל,

lebo Jahve ק Boh א ešte nedal pršať י na zem

a nebolo tam človeka ג, ktorý by obrábal pôdu ג.

Predsa však zo zeme vychádzal prúd vody מ

a zavlažoval מ celý povrch zeme." Gn 2,4-6.

Celý povrch zeme odpovedá celému alefbetu. Podobne končí prvý opis stvorenia: "Tak boli dokončené nebo i zem a všetky ich zástupy." Gn 2,1; porov tiež Jn 1,3. Pokúste sa, v rámci cvičenia, vyplniť alefbetickú tabuľku pomocou prvého opisu stvorenia; pomôcka: pri verši Gn 2,1 už musí byť vyplnená celá tabuľka.

Obidva opisy hovoria o tom ako Boh svojou kreativitou dáva svetu život. V prvom opise je život symbolizovaný svetlom מ, v druhom prúdom alebo prameňom vody מ.

"V tom čase מ Jahve ק Boh א utvoril י človeka z prachu zeme ג a vdýchol do jeho nozdier ל dych života ש a človek sa stal živou bytosťou ש. Jahve ק Boh א vysadil י záhradu na východe v Edene a umiestnil tam človeka ג, ktorého utvoril ג. Jahve ק Boh א dal vyrásť י z pôdy zeme všetkým druhom stromov ג lákavých na pohľad ע a dobrých na jedenie פ, aj stromu života ש uprostred záhrady a stromu poznania dobra a zla ל." Gn 2,7-9.

Gimel ג je prach zeme, z ktorej Jahve Boh stvoril človeka. Lamed ל sú nozdry ešte neoživeného človeka, (preto sú naopak), do ktorých Boh vdýchol dych života. Ten je symbolizovaný otvorenou levou tlamou ש, teda zubami a vyplazeným jazykom. Ide o krásny príbeh tretieho stĺpca. A po ňom nasleduje ďalší príbeh tretieho stĺpca, ktorý sa týka výsadby stromov v Edene. Ale po´dme sa pozrieť ešte na ďalší opis počiatku:

"Na počiatku א bol Logos י,

a Logos י bol u Boha א

a Boh א bol ten Logos י.

On י bol na počiatku א u Boha א.

Všetko povstalo skrze neho י.

A bez neho י nepovstalo nič z toho, čo je.

V ňom י bol život מ a život מ bol svetlom מ ľudí ש.

A svetlo מ v tmách ם svieti מ a tmy ם ho nepohltili ם." Jn 1,1-5.

Alef א predstavuje Boha ako osobu, podobne ako vav človeka, zajin ženu.

Jud י je v našom chápaní niečo ako osobnosť, dobre to vystihuje slovo logos, ktoré má širší význam ako len slovo. Je to teda niečo, čo vychádza z osoby skrze slová, ale hlavne skrze jeho konanie. Základná literárno-dramatická poučka znie: "Postava nie je to, čo hovorí, ale to čo koná." Na druhej strane, ak postava neklame, môžeme jej osobnosť vyčítať i z jej slov, z jej myšlienok. Jud י je teda Božia ruka, Boží prst, takto sa vzťahuje k slovesám konať, urobiť, stvoriť. Ale jud je tiež Božie slovo, Boží rozkaz, Božia myšlienka, preto sa niekedy vzťahuje k slovesu povedať, rozkázať, napísať. Napr.: Boh povedal: "Buď svetlo!" (Treba to odlíšiť od pe פ, ktoré tiež symbolizuje hovor).

Stretávame sa tu so zvláštnosťou, ktorej by sme mali venovať svoju pozornosť. Prešli sme päť veršov, ktoré hovorili o Bohu, ale kof ק sa tu nevyskytlo. Pozrieme sa teda na nasledujúce verše, a popri čakaní na kof ק, vám všeličo objasním.

ČAKANIE NA KOF ק

"Vystúpil človek ג, poslaný ל od Boha א, volal sa פ Ján פ. Prišiel ג ako svedok ש vydať svedectvo ל o svetle מ; aby skrze neho všetci uverili ד. On sám nebol ם svetlo מ, prišiel ג iba vydať svedectvo ל o svetle מ." Jn 1,6-8.

Šin ש je zhromaždenie, ale tiež súdna rada, ktorá mala pozostávať z dvoch ח alebo troch ש svedkov. Je to Emanuel a vzťahujú sa k nemu aj tieto slová: "Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi." Mt 18,20. Svedectvo je mimoriadne poznanie danej situácie, teda lamed ל . Dalet ד ako otvorené dvere symbolizujú vieru. Tí, ktorí uverili, sú tí, ktorí mu otvorili dvere ד svojho srdca מ. Symbolika srdca sa vzťahuje k mem מ; berte to iba ako reklamu pre ďalšie čítanie, vysvetlím inokedy. Ani tu sa nevyskytlo kof ק. Začíname v texte vnímať obrovské napätie, ide o čakanie na kof ק.

"To bolo pravé svetlo מ,

ktoré dáva svetlo מ každému י,

kto vstupuje do sveta מ.

Bolo na svete ט a svet ט povstal י skrze neho מ,

a svet ט ho nepoznal ם.

Do svojho prišiel מ a svoji ט ho neprijali ם." Jn 1,9-11.

Deviaty verš som preložil pomocou Comlete Jewish Bible CJB, obyčajne používam Botekov preklad, ale symboly mi rýchlo napovedia, že niekde niečo nesedí a tak vyhľadávam v rôznych iných prekladoch. To je jedna veľmi dôležitá funkcia alefbetického symbolického systému. Zmysel deviateho veršu súvisí s mem מ ako rodičkou. Kristus dáva svetlo, teda život každému, kto sa rodí do tohto sveta.

Symbolika sveta súvisí s tet ט; pre ľahšie zapamätanie prvého riadku alefbetu slúžia tieto uhladené myšlienky: "Boh א stvoril י človeka ג na svoj obraz ד, na Boží obraz ד ho stvoril ה, stvoril ה ich ako muža ו a ženu ז. Boh ich požehnal ח a povedal im: "Ploďte sa ח, množte sa ט, naplňte zem ט." Gn 1,27-28.

Otvorené dvere ד sú symbolom slobody, slobodnej vôle vybrať si medzi מם, okno je symbolom kreativity, činu ה, chet ח je tiež symbolom Božieho požehnania, ktoré prší z neba ח. A konečne tet ט je lono, ktoré je symbolom rozmnoženia sa, a tiež je to dolina, údolie, teda svet, ktorý možno naplniť. Avšak tet ט a mem מ súvisia. Pretože mem מ je vlastne len obrátené lono ט, lono, ktoré rodí מ. I mem teda môže symbolizovať svet. Ak ho tam chcete vidieť, tak z pravej strany môžete vidieť zelené pasienky pri potôčkoch, niečo ako grúň. A mem מ je ovečka, či baránok, teda stádo oviec, ktoré sa tam môžu pásť.

S lonom ט súvisí symbolika všetkých, ktorí majú vzťah k lonu matky, brat, sestra, syn, dcéra, matka, otec, teda blížny, "k svojim prišiel". Dlho by sa dalo o tom písať, ale vráťme sa k hľadaniu kof ק.

"Ale tým, ktorí ho prijali ד, dal moc stať sa Božími deťmi ש: tým, ktorí veria v jeho meno פ, tým, ktorí sa nenarodili ani z krvi מ, ani z vôle tela ג, ani z vôle muža ס, ale z Boha ש." Jn 1,12-13.

S mem מ súvisí narodenie, ale tiež symbolika krvi. Niekedy pridáme aj príbehy, teraz len vysvetlenie. Mem מ je u Ezechiela obetný oltár, na ktorom sa prinášali obety. Po hornom žliabku, ktorý vidíme v mem מ mala stekať krv obiet. Zatiaľ čo mem sofit ם je iba oltár, na ktorý sa ukladalo náradie. Ten horný žliabok v mem מ má však aj oveľa starší význam. Ide o zárez, ktorý urobil Abrahám sebe a svojim synom pri obriezke, a z ktorého samozrejme všetci vidíme tiecť krv. Mem מ je zároveň srdce, preto v ňom vidíme i Jeremiášovu obriezku srdca מ. No a napokon i prebodnuté srdce Mesiáša, z ktorého vytiekla voda i krv. Koniec-koncov voda i krv vyteká tiež pri pôrode ženy, a sme naspäť pri pôvodnom význame. Na ešte lepšie zapamätanie mem מ ako rodičky a tiež jeho pozície v alefbete vám ponúkam tento text, ktorý súvisí s inkarnáciou Mesiáša: "A drak ל sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť מ, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí מ." Zjv 12,4. Vráťme sa k Jn, práve hovorí o tejto téme.

"A Logos י sa stal telom ג a prebýval medzi nami ש.

A my ש sme videli ש jeho Slávu,

Slávu, akú má od Otca jednorodený Syn מ,

plný ט milosti a pravdy ח." Jn 1,14.

Symboliku Božej Slávy vysvetlím nižšie, ale nie je to kof ק.

JEŽIŠ A JÁN KRSTITEĽ

"Ján o ňom vydal svedectvo ל a volal ל: "Toto je ten מ, o ktorom som povedal: On מ prichádza po mne ל, ale má prednosť predo mnou ל; lebo bol prv י než ja ל."" Jn 1,15.

Lamed ל symbolizuje zvolanie, krik, hlas volajúceho, ktorý volá o pomoc, lebo vidí hada. Takto lamed rozvíja symboliku pe פ, ku ktorej sa vzťahujú slovesá povedať, hovoriť, vysloviť. Treba to jasne odlišovať.

Lamed ל je najväčšie písmeno alefbetu a Ježiš hovorí o Jánovi Krstiteľovi tieto slová: "Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján ל. ... A on sám - ak to chcete prijať - je Eliáš ל, ktorý má prísť." Porov. Mt 11,11.14. Takže niet pochýb, že Ján Krstiteľ je lamed ל.

Lamed ל je strom poznania dobra a zla, teda poznanie samotné, ktoré nadúva, ale tiež poznanie proroka, teda je symbolom proroka, zvlášť Eliáša a Jána Krstiteľa. Je tu však obrovské napätie medzi lamed ל a gimel ג, pretože lamed ל sa zo svojej povahy snaží uhryznúť pätu nohy gimel ג, ktorá je v alefbete nad ním, a o ktorej vieme, že je to noha toho, ktorý rozšliapne hlavu hada ל. Ale Ján Krstiteľ nás uisťuje: "...ja ל nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi ג." Jn 1,27. Hovorí, že nie je hoden dotknúť sa ani jeho obuvi, nieto ešte nohy ג.

Rovnako Ján tu vychádza z postavenia lamed ל a mem מ v alefbete. Mem מ nasleduje v alefbete po lamed ל, ale mem מ je vtelené jud י, a ten tu bol prv ako lamed ל.

Na znaky alefbetu sa netreba dívať ako na pozitívne alebo negatívne. Sú to znaky, ktoré môžu symbolizovať niečo veľmi dobré a vznešené a zrazu niečo veľmi negatívne a nízke. Vrátime sa k symbolike lamed ל ako vysokého, ba najvyššieho stromu a pozrime sa na tento text: "K čomu máme prirovnať Božie kráľovstvo ל alebo akým podobenstvom ל ho máme znázorniť? Je ako horčičné zrnko י. Keď ho sejú כ do zeme, je najmenšie י zo všetkých semien na zemi. Ale keď sa zaseje, narastie a stáva sa väčším ל než všetky byliny a vyháňa veľké konáre ל, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky ג." Mk 4,30-32. Máme istotu, že sme text označili správne, pretože text je fixovaný na vzájomne postavenie lamed ל a gimel ג v alefbete. Vtáky hniezdia v korune stromu lamed. Takže lamed ל v sebe nesie symboliku Božieho kráľovstva a zároveň je symbolom podobenstva, teda nejakého mimoriadneho poučenia, poznania.

Sľúbil som, že vysvetlím symboliku Jn 1,14. K tomu sa nám zíde niekoľko gramatických vedomostí ohľadne alefbetu. Písmena alefbetu nestoja alebo neležia na dolnej linajke ako písmená latinky, ale visia z hornej linajky za horné vodorovné hrubé čiarky, ktoré symbolizujú nebo, ba Jahveho samotného. Nie ináč je to u lamed. Preto to nebezpečenstvo uhryznutia gimel, lamed totiž prečnieva nad hornú linajku a zasahuje do horného riadku. Ale vráťme sa k symbolike neba v lamed. Nad týmto nebom vidíme v lamed ל maličkú postavu vav ו. Lamed, tak ako som ho tu popísal v sebe nesie symboliku anjela z neba, ba toho, ktorý prichádza na oblaku v sláve svojho Otca. "Lebo Syn človeka príde v sláve ל svojho Otca so svojimi anjelmi ל a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja ש, neokúsia smrť, kým neuvidia ש Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve ל." Mt 16,27-28. "Vtedy uvidia ש Syna človeka prichádzať s veľkou mocou a slávou ל." Lk 21,27. "Keď príde Syn človeka vo svojej sláve ל a s ním všetci anjeli ל, zasadne na svoj slávny trón ל." Mt 25,31. Keď som už cteného čitateľa donútil v tomto beztvarom písmene vidieť toľko rôznych vecí, predpokladám, že vidieť v ňom trón, nie je preň žiaden problém. Tu vidíme fixáciu textu na šin ש a lamed ל. Šin ש sú totiž oči. Šin ש tvarovo súvisí s ajin ע a predstavuje dve oči, ktoré rovnako ako ajin ע môžu vidieť, nevidieť alebo spať. Vráťme sa k Jn 1,14.

"A Logos י sa stal telom ג a prebýval medzi nami ש.

A my ש sme videli ש jeho Slávu ל,

Slávu ל, akú má od Otca jednorodený Syn מ,

plný ט milosti a pravdy ח." Jn 1,14.

Šin ש podobne ako ajin ע sa v alefbete díva hore, teda vo svojom zornom poli má Božiu slávu ל, Božie kráľovstvo ל. Chet ח v sebe zahŕňa symboliku dvoch, muža a ženy, dvoch bratov, v tomto prípade milosti a pravdy.

"Z jeho plnostiמ sme my všetci ש dostali milosť za milosťou ח. Lebo Zákon ס bol daný skrze Mojžiša ם, milosť a pravda ח prišli skrze Ježiša Krista מ. Boha א nikto י nikdy מ nevidel ם. Jednorodený Boh מ, ktorý je v Otcovom lone ט, on to zjavil ל." Jn 1,16-18.

Zákon je symbolizovaný zvitkom, ktorý drží ktosi v zovretej ruke, symbolika mem sofit sa vzťahuje tiež k skale, holej skale, kamennej tabuli, preto je symbolom Mojžiša.

PREMENENIE PÁNA

Zatiaľ čo čakáme na kof ק, môžeme sa pokochať na úžasný výjav premenenia Pána na hore Tabor. Snáď treba doplniť, že k mem מ ako k svetlu ale tiež k prameňu vôd sa vzťahuje symbolika posvätného rúcha, roztrhnutého rúcha, bieleho rúcha, skvostného či žiarivého rúcha, vypratého odevu, teda odevu vôbec.

"Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja ש, neokúsia smrť, kým neuvidia ש Božie kráľovstvo ל." Asi o osem ח dní po tých slovách vzal so sebou ח Petra, Jána a Jakuba ש a vystúpil ג na vrch modliť sa. Ako sa modlil ל, zmenil sa vzhľad jeho tváre פ a jeho odev zažiaril belobou מ. A tu sa dvaja mužovia ח rozprávali פ s ním ח, boli to Mojžiš ם a Eliáš ל. Zjavili sa v sláve ל a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme ל. Petra a jeho spoločníkov ש premohol spánok ש. Keď sa prebudili, videli ש jeho slávu ל a tých dvoch mužov ח, čo s ním stáli ח."

Jeruzalem je písmeno lamed ל, "lebo je nemysliteľné, aby prorok ל zahynul mimo Jeruzalema ל. Jeruzalem ל, Jeruzalem ל, ktorý zabíjaš prorokov ל a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní ל, koľko ráz som chcel zhromaždiť ש tvoje deti ש ako sliepka ג svoje kuriatka pod krídla ג, a nechceli ste. Pozrite, váš dom bude pustý ל!" Lk 13,33-35.

Μετανοεῖτε

"Toto je Jánovo svedectvo ל, keď Židia ש z Jeruzalema ל poslali ל k nemu ל kňazov כ a Levitov ך, aby sa ho spýtali פ: "Kto si ty פ?" On vyznal פ a nezaprel ף, vyznal: "Ja nie som ם Mesiáš מ." "Čo teda פ," pýtali sa פ ho, "si Eliáš ל?" Povedal: "Nie som ם." "Si prorok ל?" Odpovedal: "Nie ם." vraveli mu teda פ: "Kto si פ? Aby sme mohli dať odpoveď פ tým, čo nás poslali ש. Čo hovoríš sám o sebe פ?" Vyhlásil ל: "Ja som hlas volajúceho ל na púšti ל: Vyrovnajte cestu Pánovi ל, ako povedal prorok Izaiáš ל." Niektorí z tých, ktorí boli poslaní ל, boli farizeji ל." Jn 1,19-24.

Anjel znamená poslaný, a poslaný znamená anjel. Symboliku anjela, ktorého vidíme v lamed ל na oblaku, už poznáme. Ale prečo je lamed ל symbolom farizejov? Táto symbolika súvisí s obráteným nosom, ktorý v lamed ל poľahky vidíme. Aby sme si ju ľahšie zapamätali, pridám príbeh: "V tých dňoch מ vystúpil ג Ján Krstiteľ ל a kázal na Judskej púšti ל: "Robte pokánie ל, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo ל."" Mt 3,1-2. Slovo pokánie ל je archaizmus, ktorému už dnes sotva niekto rozumie, pochádza z gr. metanoia ל, ktoré znamená obrátenie ל. Ján hovorí o tom, že ľudia s pyšným nosom ל, takže takmer všetci, sa majú obrátiť. Kde? No k šin ש. "Synovia Izraela, obráťte sa ל k Pánovi, Bohu Abraháma, Izáka a Izraela, ש...",  Druhá Krn 30,6.

TO SA STALO V BETÁNII

"Tí sa ho pýtali: "Prečo teda krstíš מ, keď nie si Mesiáš מ ani Eliáš ל, ani prorok ל?" Ján im odpovedal: "Ja krstím vodou מ, ale medzi vami stojí ten ש, ktorého vy nepoznáte ם, ten prichádza ג po mne ל a ja ל nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi ג." To sa stalo v Betánii ם za Jordánom מ, kde Ján ל krstil מ." Jn 1,25-28.

Betánia je mem sofit ם, je to dedina, v ktorej Ježiš za svojho života najmarkantnejším spôsobom ukázal, že má moc aj nad uzavretosťou mem sofit ם: vzkriesil tam Lazára. "Keď ta Ježiš prišiel ג, našiel Lazára už štyri ד dni v hrobe ם. Betánia ם bola pri Jeruzaleme ל, vzdialená asi pätnásť stadií,... Ježiš ešte nevošiel do dediny ם, ale bol stále na mieste מ, kde mu Marta מ vyšla naproti. ... Ježiš sa znovu zachvel a pristúpil k hrobu ם. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom ם." Jn 11,17.18.30.38. Mem מ môže označovať ženu ako takú, teda ženu matku, nie pannu.

AKO SME NAŠLI KOF ק I JEDNOTU PRVÉHO STĹPCA

"Keď na druhý deň videl ש Ján ל ako k nemu prichádza ג Ježiš, zvolal ל: "Hľa, Boží Baránok מ, ktorý sníma hriech sveta ם. Toto je ten מ, o ktorom som povedal: Po mne ל prichádza muž מ, ktorý má prednosť י predo mnou ל, lebo bol prv י ako ja ל. Ja sám som ho nepoznal ם, ale preto som prišiel a krstím vodou מ, aby sa on stal známym Izraelu ש." Ján vydal svedectvo hovoriac: "Videl som Ducha ק zostupovať z neba ako holubicu ג a spočinúť na ňom ג. Ja som ho nepoznal ם, ale ten, čo ma poslal ל krstiť vodou מ, mi povedal י: Na koho ג uvidíš ש zostupovať Ducha ק a spočinúť na ňom ג, to je ten ג, ktorý krstí מ Svätým Duchom ק. Ja som to videl ש a vydávam svedectvo ל, že toto je Boží Syn ג."" Jn 1,29-34.

ZÁVER

Posunutie kof ק v Jánovom evanjeliu vytvára v texte obrovské napätie. Vysvetlenie, prečo to Ján urobil takto, nájdeme až v 7. kapitole: "V posledný, veľký deň sviatku Ježiš vstal a zvolal: "Ak je niekto smädný מ, nech príde ku mne a ten, ktorý verí ד vo mňa מ, nech pije מ! Ako hovorí Písmo: Z jeho vnútra potečú prúdy živej vody מ." To povedal o Duchu ק, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili ד. Lebo ešte nebolo Ducha ק, pretože Ježiš ešte nebol oslávený ל." Jn 7,37-39.

Na záver tri kontrolné otázky: Prečo Ján krstil, keď nebol ani Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok? Čoho bol Ján svedkom a v čom spočívalo jeho svedectvo? Prečo sa dal Ježiš pokrstiť? 

Ján bol poslaný krstiť, i keď on sám to vnímal skôr tak, že tam kdesi pri Jordáne má stáť, a čakať na niekoho, na koho zostúpi Duch Svätý v podobe holubice, pričom vedel, že onen človek bude tá tajomná postava z protoevanjelia, Gimel ג, ktorého všetci čakajú. Keď sa tak stane, on bude toho svedkom a vydá o tom svedectvo. On identifikuje toho, ktorý je Gimel ג z protoevanjelia. Na jeho vlastné prekvapenie sa Gimel ג z protoevanjelia, prišiel dať k nemu pokrstiť. Tu sa dostávame k tretej kontrolnej otázke, na ktorú odpoveď vôbec nie je pre teológov jednoduchá. V Matúšovej verzii tohto rozprávania dokonca i Ján odporuje Ježišovi v tejto veci:  "Ja by som sa mal dať pokrstiť tebe, a ty prichádzaš ku mne?"  Mt 3,14. Odpoveď je v alefbete: Ježiš sa dal pokrstiť preto, aby sa stal Gimelom ג. Súvisí to s mimoriadne obľúbenou symbolikou: "Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec." Zjv 22,13. V skutočnosti to v gréckej alfabete nemá žiaden význam, tam je to iba šifra, význam týchto slov je v hebrejskom alefbete a to takýto: "Ja som alef i tav a všetko medzi tým", a to už má obrovský význam. On " je všetko vo všetkom" porov. Kol 3,11. On od večnosti ת je všetkými týmito znameniami ת, avšak kvôli nám sa nimi zároveň stal v čase מ. Tu sa stal protoevanjeliovým Gimelom ג. Niekedy si môžeme ukázať, že on je brána ד k ovciam; on je vinič ש a my sme ratolesti; on je kameň ם, čo stavitelia zavrhli, on je v Jeruzaleme vyzdvihnutý od zeme ל, atď. Ale o tom niekedy nabudúce. 

Začal som kdesi na počiatku a potom som vám ukázal symboliku v priereze časov, v priereze rôznych autorov, literárnych štýlov. Nech sa čokoľvek menilo, symbolika zostávala rovnaká. Zaiste západného človeka trápi otázka: "A to sú teda len príbehy napísané podľa alefbetickej tabuľky, alebo sa to aj stalo?" Odpoveď nie je triviálna. Existujú nejaké hebrejské mýty o stvorení sveta (mýtus v tom najvznešenejšom zmysle slova) a my sa môžeme pýtať: V čom sú tieto hebrejské mýty kvalitatívne lepšie oproti severským, japonským, africkým a iným mýtom o stvorení sveta? Keby nebolo alefbetickej tabuľky, keby ste ju nepoznali, tak ako ste ju nepoznali doteraz, zrejme by ste museli priznať, že z istého, povedzme vedeckého, hľadiska sa zdajú byť podobnou snahou o pochopenie sveta a jeho fungovania, ako je to u iných národov. Ale pozor, je tu alefbetická tabuľka, podľa ktorej sú tieto hebrejské mýty napísané, a podľa ktorej je napísaných množstvo iných príbehov, ktoré možno považovať za eposy, tu i tam sa stretávame s bájkami, napr. s Joatamovou, či Nátanovou bájkou, s podobenstvami, ba niektoré príbehy majú reálny základ, naozaj sa stali, a sú na to očitý svedkovia, ktorí vydali o tom svedectvo, že sa stali. Tá alefbetická tabuľka obsahuje v sebe niečo veľmi zvláštne, obsahuje presný Boží zámer a predvídanie, podľa ktorého zomrel a vstal z mŕtvych Ježiš z Nazaretu. Porov. Sk 2,22-24. Nebude to Mesiáš?