18. čl.: O pôvode hebrejského alefbetu - intro

Toto hovorí Jahve:

"Povediem slepých cestou, ktorú nepoznajú,

prevediem ich chodníkmi, o ktorých nevedia,

temnotu pred nimi premením na svetlo

a ich krivé cesty na priame.

Toto urobím a nič nevynechám." Iz 42,16.

ÚVOD

Vo všeobecnosti historici považujú hebrejské kvadrátne písmo za moderné. Vraj malo rôznych svojich predchodcov ako protosinajské písmo, paleo-hebrejské písmo, aramejské písmo, fenické písmo. Ale to, že tu títo predchodcovia boli, neznamená, že hebrejské kvadrátne písmo s nimi súvisí vývojovo. Ja som tieto písma skúmal a našiel som skôr nezrovnalosti ako zhody. (Sem tam nejaká tá zhoda nič neznamená; je veľmi pravdepodobné, že dvaja rôzni autori rôznych písem použijú vo svojom súbore krúžok, obdĺžnik, krížik, háčik, čiarku a pod.) Vznik hebrejského kvadrátneho písma historici radia približne do 6. storočia pred Kr., avšak existuje hebrejská tradícia, ktorá hovorí, že všetky písmená existovali už za čias Mojžiša.

AKO MI POMOHLA KABALA, TECHNICKÉ KRESLENIE A UMELECKÉ VIDENIE SVETA

Pri štúdiu hebrejskej symboliky, tak ako ju učí Kabala, som sa naučil, že hebrejské písmená sú celkom iste zjednodušené obrázky, i keď ich skutočný význam je možno ľuďom z veľkej časti skrytý. Keďže mám aj technické vzdelanie, dokázal som s pomocou kabalistického výkladu hebrejských symbolov identifikovať prierez domu ב, dverí ד, okna ה, i zatvoreného domu ח. Vedel som, že šestka je číslo človeka Zjv 13,18, takže waw bude zaiste človek v priereze ו. Keďže som sa venoval umeniu, predovšetkým divadlu a symbolike, ktoré odrážajú život, bolo ľahké identifikovať, že vedľa človeka, bude stáť ďalší človek: žena ז typická svojimi krásnymi krivkami. V písmene chet ח ich vidieť obidvoch spojených pevnou väzbou a podľa kabalistov symbolizuje chet ח plodenie, čo sedí. V písmene bet ב som identifikoval dolnú čiarku ako zem, a preto som poľahky videl v gimel ג človeka vystupujúceho na pevninu, teda asi z vody. V písmene tet ט som našiel ženu zajin ז a jej lono, čo mi potvrdilo správnosť kabalistickej symboliky tet ט ako lona. Kabala hovorí, že mem מ je more a mem sofit ם jazero. Teraz som však už celkom isto vedel, že jedno z hlavných pravidiel týchto znakov je, že sú napísané v priereze. Preto som v mem sofit ם videl jazero v priereze a v mem מ som skôr ako more videl prameň. Keď som použil svoje skúsenosti z technického kreslenia v kombinácií s umeleckým videním sveta, podarilo sa mi nájsť v mem מ aj v mem sofit ם písmeno zajin ז a uvedomil som si, že ak tet ט je tehotná žena, potom mem מ bude žena, ktorá rodí a mem sofit ם uzavretá, teda neplodná žena, čo dávalo obrovský zmysel na pozadí hebrejskej kultúry. Okrem toho som bol z kabalistickej symboliky ochotný prijať ešte kaf כ ako dlaň, pe פ ako ústa, teda hlavu v priereze a reš ר ako temeno hlavy. O všetkom ostatnom, o čom hovorí kabalistické učenie som pochyboval.

ČO PREZRÁDZAJÚ O CELEJ VECI ZJEDNODUŠENÉ OBRÁZKY

Dlhé hodiny štúdia predchodcov hebrejského písma, ktoré k ničom neviedli, a ktorých vás chcem ušetriť, ma napokon donútili hľadať pravdu inde a rozmýšľať ináč. Existuje aj bláznivá hypotéza, že niektoré typy písma vznikli z ničoho, že nejaký kreatívec si čmarikal po kameni a vymyslel nové písmo. Niekedy sa tak začať pochopiteľne muselo, ale to zjavne nie je prípad hebrejského písma, ktoré vykazuje znaky neuveriteľnej kvality, technickej prepracovanosti, umeleckej hodnoty, symbolickej hodnoty, logických vzťahov, dramatických vzťahov, náboženských vzťahov, atď. Na tom museli ľudia pracovať tisíce rokov. Pozrime sa napríklad na fakt, že ide o zjednodušené obrázky. Zjednodušeným obrázkom museli predchádzať reálnejšie obrázky, ktorých význam sa najprv musel v priebehu stáročí ustáliť, aby sa potom mohli začať zjednodušovať. To vlastne vysvetľuje aj súčasnú situáciu. Ak používate pre komunikáciu zjednodušené obrázky, musíte ich význam neustále udržiavať pri živote, odovzdávať ho z generácie na generáciu, ináč sa stratí, a bude ho potrebné znovu objaviť, ale to môže trvať tiež tisícky rokov.

"Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo, ktoré hovorí: Budete počúvať a nepochopíte, budete hľadieť a neuvidíte." Mt 13,14.

V ZÚFALEJ SITUÁCII

Teda v tej zúfalej situácii, kedy som o všetkom pochyboval, kedy mi už nepomáhali ani moje poznatky z technického kreslenia, kedy moja predstavivosť generovala hocičo a nič, kedy žiadne proto a paleo-písma nedokázali uspokojiť moju prísnosť, vtedy som si povedal, že preskúmam ešte egyptské hieroglyfické písmo. Treba povedať, že v tom čase som poznal Champollionov kryptoanalytický útok na hieroglyfy, ktorý veľmi pekne popisuje Simon Singh vo svojej knihe Kniha kódů a šifer. Najväčší Champollionov objav spočíva v tom, že hieroglyfické písmo je z veľkej časti fonetické. Teda i keď je všetkých hieroglyfov viac ako 800, nie všetky sú rovnako často používané. Tie, ktorým sú priradené fonémy sú závislé od toho, koľko rôznych foném dokáže človek pri hovorovej reči pomocou hlasiviek, jazyka, pier a ústnej dutiny vytvoriť, a tých je naozaj veľmi málo; tak do 30 hieroglyfov. Preto som vedel, že ak hebrejské písmo nejako súvisí s egyptským, potom určite nájdem nejaké dôležité zhody práve medzi týmito hieroglyfmi. 

PRÍČINY DEFORMÁCIE HEBREJSKEJ SYMBOLIKY

Hneď pri prvom celkom zbežnom pohľade ma zaujal posledný hieroglyf, hieroglyf kobry I10, tak nápadne tvarovo podobný písmenu lamed ל. Ak je lamed ל kobra, had, drak, a gimel ג je vystupujúci z vody, resp. noha (čo je v súlade s kabalistickou symbolikou), ktorá je v tom obraze vystupujúceho dominantná, a ktorá sa tiež nachádza medzi fonetickými hieroglyfmi ako D58, potom som objavil niečo, čo bolo doteraz skryté.

Kabalisti totiž vidia hada v písmene samech ס, o čom som vážne pochyboval, pretože kruh môže byť čokoľvek. V písmene lamed ל vidia akési bodlo, niečo pichľavé, snáď pastiersku palicu, a ešte poznanie. Aj keď sa napokon všetko ukázalo ako správne, z hľadiska symboliky to nemá až taký silný náboj, preto som tiež o tom pochyboval a moje pochybnosti sa ukázali ako správne; kabalistická symbolika nevystihuje ani desatinu symbolických významov písmena lamed ל.

Had sa môže stočiť ako krásne navinutá hasičská hadica, môže opisovať kruh, pripomínať kružnicu alebo špirálu, had môže byť natiahnutý ako zmija rožkatá v hieroglyfe I9, môže vytvárať symetrické i menej symetrické esíčka, ako serpentíny cesty snažiacej sa dosiahnuť vrchol vysokej hory. Existuje veľa druhov hadov. Jeden môže byť hrubý ako ruka, druhý tenký ako prst. Niektoré druhy vedia nadobudnúť celkom špecifické tvary, napríklad ako tento na obrázku dole. Pochopiteľne nie každý má skúsenosť s takýmto hadom, a preto je mu cudzí hieroglyf kobry I10 a už vôbec ho nevidí v písmene lamed ל. Had bol totiž najľstivejší zo všetkých poľných zvierat, ktoré stvoril Jahve Boh, a bol to práve on, ktorý sa veľkou mierou pričinil o deformáciu symboliky v judaizme.

ABY NOVÉ BOLO NOVÉ

Ak hovoríme o novom type písma, tak potom musí vykazovať známky inakosti. Asi najjednoduchšou inakosťou je pootočenie. Jedna z vecí, o ktorej som vážne pochyboval v kabalistickom výklade symbolov, bol význam písmena kaf sofit ך ako naberačky. Kvadrátny typ kaf sofit ך zjavne nemá s naberačkou nič spoločné, tento význam celkom iste súvisí s jeho kurzívnym tvarom (tam odbočovať nebudeme). Tu v súbore fonetických hieroglyfov nápadne bije do očí hieroglyf ramena D36, ktorý je v hebrejskom tvare kaf sofit ך len pootočený. Navyše postavenie dlane kaf כ, (ktorú som bol ochotný od kabalistov prijať) vedľa ramena kaf sofit ך, dával v symbolike dobrý význam už hneď na začiatku, keď som ešte nemohol aplikovať alefbetickú tabuľku na biblické texty, lebo som nepoznal významy ostatných znakov.

Medzi týmto úzkym výberom egyptských hieroglyfov nájdeme tiež dlaň D46, symbol stojatej vody N39, symbol dynamickej vody N35. Nájdeme tu košík s uškom V31 a tiež hrniec W11. Ústa D21, ktoré ešte nie sú z profilu. Dom O4, ktorý je ešte v horizontálnom reze, v ktorom je ťažké zobraziť okno. A ďalšie dôležité hieroglyfy, o ktorých by som s nadšením rozprával, ale vy by ste ešte dlho zostávali v pochybnostiach, či je to pravda. Preto nebudem pokračovať v rozprávaní týmto smerom, ale začnem rozväzovať klbko z celkom iného konca.

PESEDŽET

Pre človeka západnej kultúry jedna z najpodivnejších vecí hebrejského alefbetu je hebrejský číselný systém. Druhý a tretí riadok prezrádza, že zjavne využíva desiatkovú číselnú sústavu, tá je však, mimochodom celkom správne, rámcovaná do deviatich stĺpcov. Desiatka a stovka sú pod jednotkou, dvadsiatka a dvestovka pod dvojkou, atď. Odkiaľ sa táto koncepcia vzala? Vymyslel ju autor hebrejského alefbetu z ničoho? V akom kultúrnom prostredí by ste hľadali devätoro?

Za dvesto rokov egyptológie je z čoho čerpať, samozrejme mnoho zostáva nepoznané a určite sa tam nájde aj množstvo omylov. V každom prípade z niečoho vychádzať musíme. Obrovskú prácu odviedli českí egyptológovia, takže pre zmenu môžeme nahliadnuť na české stránky internetovej encyklopédie: https://cs.wikipedia.org/wiki/Devatero.

"Devatero (v egyptštině pesedžet, řecky Εννεάδα - Enneada) je staroegyptský mytologicko-teologický koncept vytvořený a rozvíjený ve významném dolnoegyptském náboženském středisku Iunu. Zachycuje jednu z variant představy Egypťanů o vzniku bohů, světa a jeho uspořádání a je základním prvkem královské ideologie po celé starověké období; z tohoto důvodu ji také lze ze všech kosmogonických koncepcí považovat za patrně nejvlivnější. Přestože textově je nauka o iunském Devateru vysledovatelná teprve v Textech pyramid z doby přelomu 5. a 6. dynastie, badatelé ve shodě předpokládají, že její podstatné části jsou mnohem starší.

Číslo 9 zde má symbolický význam: počet tří vyjadřoval v egyptštině plurál, jeho znásobení sebou samým proto představuje plurál plurálů - nejúplnější počet, dokonalou úplnost. Pojem Devatero tak označuje nikoli součet určitých bohů, ale společenství bohů v jeho významové úplnosti, takže skutečný počet jeho členů mohl být rozšiřován na více než devět; v některých případech je užíván tak, jako by Devatero bylo samostatnou bohyní. V tomto smyslu byla podle vzoru z Iunu později vytvářena obdobná Devatera jako vyjádření dokonalé úplnosti i v jiných náboženských centrech: například v Mennoferu Ptahovo Devatero, ve Vesetu Amonovo o patnácti členech, v Abydu o sedmi nebo jedenácti členech. Pro odlišení od těchto druhotně vytvořených skupin bylo Devatero z Iunu někdy označováno jako Velké Devatero."

Na začiatok to určite stačí, na stránke nájdete ďalšie zdroje, zájdite do knižnice, prípadne sa preklikajte na rôzne inojazyčné stránky, atď, atď.

Okrem toho, že alefbetickú tabuľku tvorí 9 stĺpcov, ktoré tvoria štruktúru všetkých biblických textov, všimnime si i ďalšie súvislosti. Stvorenie sveta sa opisuje za 7 dní, avšak za oných 7 dní sú stvorené všetky Božie diela, teda celý alefbet, a ešte zostane jeden deň na odpočinok.

Dekalóg podľa správneho počítania, tak ako som vám ho predstavil vo svojom 6. článku, má štruktúru 9+1. Desiate prikázanie je pre západného človeka skôr zhrnutím, sám som to sprvoti celkom nevedel pochopiť, ale pomohol mi Ezechielov opis deviatich drahých kameňov zapravených do zlata a zlatom obložených:

"Takto hovorí Pán Jahve: Ty si bol vzorom dokonalosti, plný múdrosti, dokonale krásny. Býval si v Edene, v Božej záhrade, vyzdobený drahokamami každého druhu: rubínmi, topásmi, diamantami, chryzolitmi, ónyxami, jaspismi, zafírmi, karbunkulmi, smaragdami zapravenými do zlata a zlatom obloženými." Ez 28,12-13.

Desiate prikázanie je teda akoby zlato, do ktorého je tých prvých deväť prikázaní vložených. Jazykom egyptológie by sme povedali, že desiate prikázanie je vlastne Devätoro, ktoré je samostatnou bohyňou, samostatným prikázaním. Dekalóg nie je jediný prípad využitia egyptského pesedžet. Starším príkladom je 5. kapitola knihy Genezis, kde nájdeme krátke charakteristiky deviatich praotcov. Desiatym praotcom je Noe, k tomu sa však nevzťahuje len krátka charakteristika, ale dlhý príbeh o potope a obnove sveta. Štruktúra zoznamu praotcov je 9+1. Ďalší príklad nájdeme v knihe Jób. Je celkom nepochybné, že kniha Jób je napísaná podľa nejakej presnej štruktúry. Traja Jóbovi priatelia Elifaz, Bildad a Sofar po trikrát rečnia k Jóbovi. Napokon sa slova ujme štvrtý najmladší Elihu, ktorí začne znova od začiatku a zoširoka. Aj preto by ho západní teológovia najradšej vyškrtli, myslia si, že tam nepatrí, že je to neskoršia vsuvka. Avšak tá štruktúra celkom odpovedá egyptskému konceptu pesedžet; štruktúra týchto rečí je 3x3+1, vychádza z hebrejského alefbetu a celkom určite je pôvodná a starobylá.

Celkom špeciálnym číslom alefbetu je 15-ka, niekoľko informácií o nej nájdete v mojom 5. článku Číselná symbolika dlhovekosti praotcov v 5. kapitole knihy Genezis. Pätnástka je vzdialenosť medzi lamed ל a mem sofit ם. Vody potopy o pätnásť lakťov prevyšovali najvyššie vrchy. Porov. Gn 7,19-20. Benjamínova porcia pätnásťnásobne prevyšovala porcie všetkých ostatných; Gn 43,34. Pätnásť lakťov dlhé boli záclony ם v nádvorí v Stane stretávania; porov. Ex 27,14.

Zrejme vám nie je celkom jasné, prečo sa pätnástka vzťahuje k mem sofit ם a je vyjadrená rozdielom medzi mem sofit ם a lamed ל. Ale ak ste čítali moje predchádzajúce články, celkom iste ste si všimli, že veľmi veľa biblických príbehov je fixovaných práve na mem sofit ם, mem מ a lamed ל. To nie je náhoda. Možno by stačilo, ak by som povedal, že ide o tri postavy na hore Tabor. Mojžiš, Eliáš a medzi nimi Ješua z Nazaretu. To sme už skočili hodne ďaleko. Ezechiel veľmi presne popisuje postavenie jednotlivých symbolov, a určite mem מ a mem sofit ם majú svoje miesto v štvrtom stĺpci, kde sa tlačia vedľa seba deliac sa o jednu štvorcovú bunku. Avšak v 45. a 48 kapitole, keď rozdeľuje Zasľúbenú zem, každý z týchto troch symbolov symbolizuje tri územné štvorce o rozmeroch 25 000 x 25 000 lakťov. Mem מ symbolizuje sväté územie, Jahveho časť, ktorá zahŕňa územie kňazov, uprostred ktorého bude stáť Svätyňa svätých, ďalej tam bude územie levitov a územie pre mesto; to všetko v jednom územnom štvorci. Územie na západnej strane svätého územia a územie na východnej strane svätého územia bude majetkom ם kniežaťa ל. Teda štvorec na východnej strane symbolizuje lamed ל a štvorec na západnej strane symbolizuje mem sofit ם. Jednotlivé kmene dostanú svoje podiely nad svätým územím a pod svätým územím. Celá Zasľúbená zem má tvar kríža, ktorého horizontálne rameno tvoria tri štvorce mem sofit ם, mem מ a lamed ל; Zákon ם, Proroci ל a uprostred Mesiáš מ, Pánov Pomazaný. To je stručné vysvetlenie, prečo nehľadať pätnástku na začiatku alefbetu, ale v strede.

Za zmienku stojí, že Ozeáš si kúpi cudzoložnicu ם za 15 strieborných a za 7 meríc jačmeňa ם; porov Oz 3,1-3. Dôležitý dátum v judaizme bol 15. deň v mesiaci, zvláštne veci sa začali diať v pätnástom roku vlády cisára Tibéria, atď.

Uzavrieme to: V hebrejskom alefbete sú mimoriadne dôležité čísla: 9, 9+1, 3x3+1, 7 a 15. Nie sú to čísla, ktoré by sa možno explicitne spomínali tak často ako 12-tka alebo 40-tka, ale oni tvoria vnútornú štruktúru tých textov. (V rámci domácej úlohy skúste zistiť koľko je blahoslavenstiev.) Zdá sa, že hebrejský alefbet súvisí s egyptskou kultúrou veľmi úzko.

OPUSŤME PLYTKÉ VODY A ZATIAHNIME NA HLBINU

Skúsme uvažovať hypoteticky. Ak autor hebrejského alefbetu len počul o egyptskej kultúre, možno Egypt navštívil a videl steny a stĺpy popísané hieroglyfmi, potom jeho inšpirácie môžu byť veľmi plytké. Ale ak autor hebrejského alefbetu chodil do egyptských škôl, ak rozumel jeho kozmológii, mytológii, teológii, ak vedel egyptsky písať, potom možno rozumel egyptskej kultúre lepšie ako ktorýkoľvek súčasný egyptológ. V tom prípade musíme prekonať strach z toho, že si z 800 hieroglyfov vyberieme tie, ktoré sa nám hodia, a celkom reálne musíme podstúpiť ich štúdium. Alan Gardiner vytvoril prehľadný zoznam hieroglyfov a na anglických stránkach k nim nájdeme aj podrobné vysvetlivky: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Egyptian_hieroglyphs#A , https://sk.wikipedia.org/wiki/Gardinerov_zoznam_hieroglyfov . V podstate tá práca s hieroglyfmi nie je až tak ťažká, ako je zaujímavá, len sa musíte zbaviť nutkania, že všetko chcete pochopiť hneď; dogmatickú teológiu tiež nemôžete ani hneď pochopiť, ani hneď vysvetliť. Zdá sa totiž, že autor hebrejského písma vyrobil z približne 800 hieroglyfov a ich významov silný koncentrát, nahustil ich do 27 znakov alefbetu, ktoré oveľa lepšie vyhovovali pre potreby nomádskeho národa, pričom tá práca mohla trvať niekoľko rokov.

O INŠPIRÁCII

Tu by som chcel poznamenať niekoľko slov o inšpirácií. Inšpiráciu skutočného umelca si vôbec nemusíte všimnúť, pretože to, čo ho inšpirovalo, môže divák vnímať ako výplod jeho mysle a fantázie. Napríklad k natočeniu filmu Lásky jedné plavovlásky inšpirovala Miloša Formana osobná skúsenosť. Raz v nočnej ulici zahliadol mladé dievča s veľkým kufrom, ktoré márne hľadalo adresu mladíka, čo jej pobláznil hlavu. Ak by to Forman nebol spomenul, nikdy by sme nevedeli, že ho k filmu inšpirovala nočná ulica, dievča a veľký kufor, pretože rovnako si to mohol vymyslieť.

VNÚTORNÝ ZMYSEL VECÍ

Umelec nemusí zachovať ani presnú tvarovú podobu svojej inšpirácie, preto tvarová podoba je niečo veľmi okrajové. Analytický kubizmus ako príklad by bola silná káva, ale ak sa pozrieme na samotné tvary alefbetických znakov, tak vidíme, že toto umelecké stvárnenie je na míle vzdialené realizmu ako takému. Existuje totiž niečo oveľa viac ako len porovnávanie na základe tvarovej podobnosti. Existuje vnútorný zmysel vecí. Hieroglyfy ako grafémy, môžu mať priradenú nejakú fonému, alebo zvukovú podobu, avšak zároveň ide o logogramy, ktoré reprezentujú nejaké slová, presne ako to vidíme v hebrejskom alefbete. Začnime niečím jednoduchým, napr. bazénom N37, ktorý silne pripomína mem sofit ם. To však nie je všetko, tento bazén pri maličkých obmenách môže byť prázdny, hlboký i plný vody. Okrem toho, že hieroglyf N39 predstavuje bazén s vodou, je logogramom či ideogramom kameňa, kamenného kvádra, rôznych druhov minerálov, podstavca či piedestála. To všetko odpovedá mem sofit ם a jeho symbolickým významom, teda ideogramom alebo logogramom. 

SYMBOLIKA ODEVU

Medzi fonetickými hieroglyfmi nájdeme zložené plátno S29. Toto zložené plátno súvisí s hviezdou, s vodou, s blahodarnými povodňami, teda s požehnaním a so začiatkom nového roka, teda s časom. Asi ťažko by ste v ňom našli tvarovú podobu s mem מ. Ale ak sa pozriete na hieroglyf T32A, ktorý znázorňuje kombináciu zloženej látky a noža, celkom prirodzene nás môže napadnúť trhanie, či delenie šiat, ktoré vidíme v hornom záreze, či natrhnutí mem מ. Okrem prehodenej látky nájdeme tiež tkaninu so strapcami, ktorá je vlastne len malým detailom dotvorený hieroglyf bazéna.  

Symbolika odevu v hebrejskom alefbete je takáto: Mem מ symbolizuje šaty, ktoré sú zošívané, a ktoré sú tiež roztrhnuté, natrhnuté, alebo ktoré si ktosi trhaním rozdelí. Mem sofit ם symbolizuje oponu, záclonu, plášť alebo spodný odev, ktorý nebol zošívaný, ale bol vcelku utkaný. "Delia si moje šaty מ a o môj plášť ם hádžu kocky ם." Ž 22,19.

DVE STUDNE

Pozrime sa na dva druhy studní: studňa s rozvlnenou vodou N41 a studňa s pokojnou vodou N42. Studňa s rozvlnenou vodou je studňa alebo umývadlo, v Egypte sa bežne používalo ako ideogram pre manželku alebo ženu. Na rozdiel od našej kultúry, v hebrejskej kultúre malo tiež toto využitie: "Si zatvorenou záhradou, sestrička moja, nevesta, si zatvorenou záhradou, zapečatenou studienkou. ... Studienka v záhrade, žriedlo živých vôd, čo z Libanonu žblnkocú." Pies 4,12.15.  

MOŽNÉ INŠPIRÁCIE NUN

Ak by sme hľadali medzi fonetickými hieroglyfmi nejakú rastlinu, nájdeme iba jednu jedinú, trstinu M17. Ale hlbšie štúdium nás privedie k nádhernému hieroglyfu trstiny s nohami M18, ktorý znamená sloveso prísť, prichádzať. Kráľovná Nefertity ho má vo svojej kartuši a jej meno znamená Krásna prišla.

I tento fonetický hieroglyf bol celkom určite jednou z inšpirácií pre hebrejský alefbet. Ak waw ו je človek, potom nun נ, môže byť človek s nohami, teda trstina s nohami. Nun נ v sebe naozaj nesie význam slovies prísť, prichádzať, ísť, hýbať sa a rozširuje význam písmena gimel ג, ktorý znamená vystupovať. A nun sofit ן by potom mohlo byť trstinové meradlo, miera. V piaty deň stvoril Boh "všetky živé tvory, ktoré sa hýbu a hemžia". porov. Gn 1,21. S piatym stĺpcom alefbetu súvisí tiež Lotov výber únikového mesta Coar: "Pozri, toto mesto ה je dosť blízko ן, kam by sa dalo ujsť נ, a je malé ן. Dovoľ, aby som tam ušiel נ, hoci je malé ן, aby som zostal nažive!"

V Gardinerovom zozname nájdeme ďalšie zaujímavé hieroglyfy rastlín, kombinácie rastliny s bochníkom chleba M5, s ústami M6 a so stolcom alebo rohožkou M7. Čo by mohlo odkazovať na akési triedenie rastlín na obilniny, jedlé rastliny a úžitkové rastliny. (Stranovú obrátenosť si vôbec nemusíte všímať, lebo hieroglyfy majú aj svoju pravú, aj ľavú orientáciu, využívanú v závislosti od smeru písania, aj keď štandardný smer písania je sprava doľava.)

OD NUN K CADE

Ďalšou inšpiráciou nun נ by mohli byť hieroglyfy kvitnúcich tráv. 

Zaujímavé je, že egyptológovia a im blízki okruh vedcov považuje hieroglyf M22 za pravdepodobného predka protosinajského cade. V hebrejskom kvadrátnom písme sú cade צ i cade sofit ץ naozaj kvitnúce rastliny. Ich ďalšiu inšpiráciu možno nájsť v hieroglyfoch lotosového kvetu, a to takto: Puk lotosového kvetu M10 je pravdepodobne tet ט, lotosový kvet M9 je cade sofit ץ a zatvorený, vädnúci kvet je cade צ.  

Kabala vidí v cade צ háčik na ryby a koleno. Koleno nie je zlé, ale toto koleno nesúvisí s klaňaním, ako by si to mohol západný človek spojiť, ide tu o výraz "na staré kolená", a ten naozaj prislúcha písmenu cade צ, ktoré symbolizuje starobu, zvädnutnosť: "Teraz, keď som zvädnutá, zakúsim rozkoš! A môj muž je starý!" Gn 18,12. Zatiaľ čo cade sofit ץ ako kvet v rozkvete, symbolizuje mladosť, tet ט ako puk kvetu symbolizuje zrodenie v lone matky. (Klaňanie súvisí s písmenom lamed ל ako s obráteným nosom klaňajúceho sa, ktorý svoje temeno hlavy položil až na zem. "Keď obidvaja anjeli prišli večer do Sodomy, Lot sedel v bráne mesta. Len čo ich Lot uvidel, šiel im v ústrety, poklonil sa tvárou k zemi ל,..." Gn 19,1.)

TET AKO KOŠÍK

Tet ט však celkom iste predstavuje nielen puk kvetu ale aj košík. Pozrime sa teda na hieroglyfy košíka a ich význam.

V hebrejskom kvadrátnom písme by mohlo ísť o košík s uškom, či rukoväťou V31A, ale tet ט určite nesie významy všetko, všetci, každý, pani, pán, matka, otec. Tieto slová sú veľmi časté v akomkoľvek príbehu, nielen biblickom. My sme sa s nimi stretli napr. v príbehu o Lotovi: "a zničil tie mestá i celú rovinu so všetkými ט obyvateľmi miest a všetkým ט poľným rastlinstvom צץ" Gn 19,25. Teda s mladými ץ i starými צ, ktorí v onú noc dorážali na Lotove dvere. To je význam, ktorému už nerozumie onen učiteľ Zákona, ktorý sa pýta Ježiša, koho vlastne má považovať za blížneho, pričom naráža na 9. prikázanie: "Nevydáš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu". Onen učiteľ Zákona vníma tet ט už iba ako lono, lono matky; teda blížny by mohol byť len ten, kto má vzťah k lonu mojej matky. Ježiš mu nepovie, že tet ט je tiež egyptský košík, ktorý znamená všetko, všetci, každý, ale povie mu príbeh o milosrdnom Samaritánovi, ktorý nerozmýšľal nad tým, či onen doráňaný, má vzťah k lonu jeho matky, ale prejavil mu milosrdenstvo preto, že bol človek. Prejavil by ho teda každému. A existuje množstvo ľudí, ktorí by prejavili milosrdenstvo i zranenému zvieraťu, pretože je to živý tvor, pretože je to tiež Božie stvorenie. Teda sú ľudia, ktorí by prejavili milosrdenstvo každému. Ale sú ľudia, ktorí s prejavmi svojej lásky špekulujú. A k čomu vychovávate svoje deti vy? Akým príkladom ich vychovávate? Človek nie je Žid alebo kresťan preto, že si to osebe myslí, ale preto, že podľa Božieho slova aj koná. porov. Jn 13,15-17.

CHET AKO DAŽDIVÉ NEBO

Vedľa písmena tet ט sa v alefbetickej tabuľke nachádza písmeno chet ח, ktoré okrem iného predstavuje daždivé nebo, nebo z ktorého prší Božie požehnanie, ale tiež Boží trest, sírový a ohnivý dážď. Pozrime sa teda na hieroglyfy neba.

Kabala tvrdí, že v hornej hrubej čiarke hebrejských písmen by sme mali vidieť samotného Jahveho. Ten zosiela požehnanie i trest. Ježiš učí svojich učeníkov modlitbu, ktorá sa začína slovami: Otče ט náš ט, ktorý si na nebesiach ח".

RAMENO A LAKEŤ

Pozrime sa na symboliku rúk, lebo tá je veľmi bohatá, tak v hebrejskom alefbete ako aj medzi egyptskými hieroglyfmi.

Rameno alebo predlaktie symbolizuje slovesa dať, dávať, prinášať obetu, ale napríklad tiež zohnúť sa, a potom súvisí s meraním ako jednotka miery. Mávanie palmovou ratolesťou symbolizuje svätosť. Rameno tiež symbolizuje silu, predovšetkým so známym slovným spojením "zdvihnutým ramenom". To sa všetko môže vzťahovať ku kaf sofit ך, alebo tam môže byť istý posun, presun na iné hebrejské písmeno. Napr. ja vidím kadidlo v písmene lamed ל, lebo je napísané, že mu priniesli zlato ם, kadidlo ל a myrhu מ. Zatiaľ čo v egyptskej kultúre sa kadidlo vzťahuje k ruke z ktorej tečie tekutina D46A .To všetko treba podrobne preskúmať. Ja môžem tvrdiť, že podľa mňa je to tak, ale rovnako sa môžem mýliť, takže povzbudzujem budúce generácie, aby sa na moju prácu pozerali kritickým okom a radšej hľadali pravdu, ako uviazli v nekritickom preberaní mojich záverov. Osobne predpokladám, že ešte mnoho rokov po mojej smrti sa nájdu šikovní ľudia, ktorí zavše objavia niečo nové. Aby som sám dosiahol v tomto smere dokonalosť, neprichádza do úvahy.

OD KAF K SAMECH

Symbolika dlane a ruky má tiež do činenia s jednotkou merania. Zatiaľ čo hieroglyfy D46 až D48 môžu byť inšpiráciou pre hebrejské kaf כ. Hieroglyf zovretej päste D49 celkom iste je inšpiráciou pre písmeno samech ס, znamená uchopiť. Samech ס znamená tiež vziať: "vzala z jeho ovocia" Gn 3,6, ale je aj symbolom moci, ktorý prevzalo z hieroglyfu D40. Ruku, ktorú zviera moc, môžeme vidieť na vyobrazeniach egyptského kráľa Khafre sediaceho na tróne, ktorý vládol počas štvrtej dynastie (približne okolo roku 2570 pred. Kr.) https://en.wikipedia.org/wiki/Khafre_Enthroned; alebo tiež ešte na oveľa neskoršej soche Amenhotepa III., vládcu osemnástej dynastie (vládol približne od 1386 do roku 1349 pred Kr.). https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Luxor_Museum_Amenophis_III._Statue_05.jpg.

ÚVAHY O JUD

Medzi hieroglyfmi prstov, by sme našli i možnú inšpiráciu pre jud י.

Celkom určite má jud י významy rôznych rozkazov: "vezmite a jedzte", "choďte do celého sveta" a pod. Jud י je však i symbolom hviezdy a mesiaca. Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že prvý riadok alefbetu odpovedá stvoriteľskému dielu: "stvoril ich ako muža a ženu,...". V tomto zmysle druhý riadok predstavuje cestu nocou, na ktorej človeka symbolicky sprevádza mesiac. Tretí riadok predstavuje zavŕšenie a cieľ. Ale to už trošku predbieham. V hieroglyfe N13, ktorý predstavuje kombináciu hviezdy a mesiaca nájdeme, niečo čo sa tvaro jud י veľmi podobá.

ÚVAHY O ŠIN

Avšak mesiac nájdeme aj v hieroglyfe rybárskej siete. Totiž profesionálne rybárčenie je predovšetkým robota v noci a na hladine vody, v ktorej je sieť ponorená, v niektoré noci mesiac naozaj uvidíme. Rybárska sieť je v hebrejskom alefbete symbolizovaná písmenom šin ש a jej význam v egyptskej kultúre je naozaj mimoriadne zaujímavý.

Šin ש má naozaj všetky tieto významy v hebrejskom alefbete, ale samozrejme mali by sme si vyhľadať aj hieroglyfy poľa, kríka, snopu a ďalších tvarovo podobných hieroglyfov, lebo šin ש má významov neúrekom.

OKO AKO SYMBOL ROZDELENIA

Ak nás zaujíma oko ajin ע, tak stačí nájsť hieroglyfy očí, pozri https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Egyptian_hieroglyphs#D. Špeciálne miesto má medzi nimi Horovo oko D10. To nie je len hieroglyf, ale celá egyptská teológia, mytológia, kozmológia. Zvláštnosť tohto oka spočíva v tom, že sa dá deliť na jednotlivé časti. Niektorí vedci sú presvedčení o tom, že tieto jednotlivé časti sa používali v egyptskej matematike ako zlomky, iní to vyvracajú. Tak či onak, Horovo oko sa nepochybne delilo na časti (pozri hieroglyfy D11-D17), a hebrejské ajin ע je taktiež symbolom rozdelenia: "Oddeľ sa odo mňa. Ak pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo. Ak pôjdeš napravo, ja pôjdem naľavo." Gn 13,9. Vnútorný zmysel týchto vecí si vzájomne odpovedá, a navyše je kultúrne uzavretý. Napr. v našej kultúre nie je oko symbolom rozdelenia, a nevysvetľujeme na ňom zlomky.

NÁČRT KOF

Niektoré grafické prvky sa v hebrejskom alefbete opakujú, napríklad tvar písmena zajin ז nie je až taký problém identifikovať aj v iných písmenách. Ale to, čo ma trápilo, bol úplne originálny prvok, zvislá rovná čiarka v písmene kof ק, ktorá sa v žiadnom inom písmene nenachádza. Keď som našiel niekoľko dôležitých podobností s egyptskými hieroglyfmi, povedal som si, že ak existuje nejaký súvis medzi hebrejským a egyptským hieroglyfickým písmom, potom túto zvislú rovnú čiarku nájdem medzi fonetickými hieroglyfmi. A naozaj tam taký hieroglyf je, ba dáva v hebrejskom alefbete dobrý zmysel, ide o knôt V28, ktorý symbolizuje večnosť. Knôt, na ktorom horí svetlo, to by šlo.

HLAVY REŠ, PE A TAV

Čo sa týka písmena reš ר, bol som ochotný veriť kabale, že ide o temeno hlavy, resp. o hlavu, pretože tento tvar naozaj odpovedá temenu hlavy v písmene pe פ, ktorá je pomerne podrobne vykreslená. Túto hlavu som videl i v písmene tav ת, avšak nijako som nevedel pochopiť, čo za znamenie, alebo čo za symbol večnosti, ako hovorí Kabala, sa môže nachádzať na jej prednej časti. Až raz pri sledovaní jedného dokumentárneho filmu o Egypte som ho zrazu zazrel, paradoxne, keď onen symbol bol natočený o 90° v smere hodinových ručičiek. Akísi egyptológovia tam preskúmavali pohrebnú masku Tutanchamona; egyptská zakrivená brada, áno je to zakrivená brada. V hrubej encyklopédii od De Agostini The Encyklopedia of Ancient Egypt som vyhľadal, čo znamenala egyptská zakrivená brada. Bolo tam napísané: "Egypťania chodili hladko oholení, táto brada bola umelá a bola pripevnená remienkom. Nosiť ju mohli iba faraóni a bohovia. Zahnutá brada je dokladom toho, že ka - životná sila, práve tak ako panovník, je po smrti stotožnená s Bohom." Je to jasné, v tav ת je hlava reš ר s egyptskou zakrivenou bradou, symbolom večnosti. Vlastne biblický príbeh ako celok, a všetky naše malé príbehy, ktoré sa vlievajú ako malé prúdy malých riek do veľkej rieky života, sú príbehom o strate a hľadaní cesty k stromu života a k večnosti; porov. Gn 3,22. Teológovia, ktorí nachádzajú v judaizme koncept večného života až kdesi v 2. stor. pred Kr., píšu príbeh pavlovského omylu. Niektorí sú ochotní za svoju pravdu tasiť meč a prelievať krv. Aristoteles však hovorí: "Ak chceme správne poznávať, musíme správne pochybovať." A nie je to len názor jedného muža. V arabskom svete nájdeme príslovie: "Cennejšia je pochybnosť mudrca, než istota hlupáka." Preto som vás naučil o všetkom pochybovať. 

ÚVAHY O VTÁKOCH

Ezechiel vidí v treťom riadku hlavu býka ק alebo cheruba, človeka ר, leva ש a orla ת. Inokedy tam vidí dvoch orlov a vinič ר ש ת, ktorý sa od jedného orla ת odťahuje a k druhému ר svoje výhonky naťahuje, a mohli by ste si myslieť, že táto koncepcia je u Ezechiela celkom nová. Ale nie je to tak. Ak prijmete, že ajin ע a šin ש spolu úzko súvisia, že ajin ע je oko, a šin ש oči, že ajin ע aj šin ש v sebe symbolizujú rozdelenie, tak v treťom riadku poľahky nájdete tento starý príbeh:

"Povedal mu: "Vezmi pre mňa trojročnú jalovicu ש, trojročnú kozu ש, trojročného barana ש, hrdličku ג a holúbka ג." Priviedol mu všetky tieto zvieratá, poroztínal ich na polovice ש a každú polovicu položil naproti druhej ש, ale vtákov ג neroztínal. Dravé vtáky ר ת sa vrhali na mŕtve telá ל ש, ale Abram ich odháňal ל. Pri západe slnka ק na Abrama ר doľahol tvrdý spánok ש a hľa: prepadla ho veľká hrôza ל." Gn 15,9-12.

Ezechiel síce perfektne rozumie alefbetu, ale on celkom určite nie je jeho autorom. Alefbet musí byť oveľa starší. Ak sa pozrieme na hieroglyfy vtákov pozri https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Egyptian_hieroglyphs#G, nájdeme tam veľmi veľa druhov, ktoré sú tvarovo podobné písmenu gimel ג. Keď je však niečoho veľa, zväčša sa to nedá nahradiť iba jedným zástupným znakom. Videli sme to napríklad pri rastlinách, pri ramene a ruke. Podobne je to i s vtákmi, ani tí nie sú reprezentovaní iba písmenom gimel ג. Pri samotnom vzniku hebrejského alefbetu mali písmená reš ר a tav ת význam dravých vtákov; ten im nedal Ezechiel. Dokonca i písmeno he ה rozpráva o vtákoch, ktorým vymedzuje ich životný priestor pre let: "nech vtáci lietajú nad zemou pod nebeskou oblohou" Gn 1,20.

AK NIEČO NESEDÍ, MOŽNO NIEČO CHÝBA

Iste ste si všimli, že ja som nepriradil k hebrejským písmenám egyptské hieroglyfy na základe ich fonetickej podobnosti tak, ako sú robené asi všetky ostatné tabuľky; (to je A v latinke, to je grécka alfa, to je hebrejské alef, to protosinajské, egyptské, atď.). Tie tabuľky sú robené tak, akoby fonéma bola v písme to najdôležitejšie. Ja som však na prvé miesto postavil vnútorný zmysel vecí. Ak ajin ע má byť oko, tak som sa pozrel na egyptské hieroglyfy očí, a netrápilo ma, že tam nie je veľká tvarová podobnosť. Ak ju tam nevidíte, ak ju tam neviete nájsť, ak tam možno naozaj nie je, tak stále existujú minimálne dva dobré dôvody prečo je to tak. 1. dôvod je, že nové môže vykazovať tak nové známky inakosti. 2. dôvod môže byť ten, že nám chýba nejaký medzikrok.

HIERATICKÉ PÍSMO

Hieroglyfické písmo je nádherné, každý jeden hieroglyf je úžasný, vznešený, z tých istých dôvodov bolo toto písmo určené na vznešené účely, na výzdobu stĺpov, stien, sarkofágov a pod. Ale potom, čo sa významy jednotlivých hieroglyfov ustálili, mohlo sa začať so zjednodušovaním. Zjednodušené egyptské hieroglyfy slúžili na zapisovanie správ na papyrus. A tak dávno pred hebrejským písmom vzniklo hieratické písmo, ktoré celkom určite poslúžilo ako ďalšia inšpirácia pre hebrejský alefbet. Hieratické písmo má iba okolo 600 znakov, a my si ukážeme naozaj len niektoré. 

Zdroj: https://omniglot.com/writing/egyptian_hieratic.htm

Ústa a oko sú v hieratickom písme napísané už z profilu. Nebo je takmer identické s písmenom chet ח, studňa pripomína lono tet ט. Mnohé z tých znakov sú oproti hebrejskému písmu stranovo obrátené, takže ak zapojíte predstavivosť, v nohe identifikujete takmer presnú tvarovú podobu gimel ג. Knôt je už takmer rovná čiarka. Všeobecné označenie akéhokoľvek boha vlajočkou sa podobá na waw ו alebo zajin ז. Krajina v hieratickom písme nemá ďaleko od šin ש, atď.

Teda tvarovo zjednodušené to písmo už z veľkej časti bolo, i keď to hebrejské, teda nové, stále vykazuje známky inakosti. Ak zoberieme do úvahy, že autor hebrejského písma mohol mať egyptské školy, že v tej kultúre mohol žiť a byť jej súčasťou, a ona jeho, potom na tomto základe a pri troške snahy, v časovom horizonte väčšom ako jedno popoludnie, urobiť tabuľku, ktorá bude obsahovať 27 znakov, bolo možné.

ZÁVER

"Preto každý učený v Zákone, získaný za učeníka v nebeskom kráľovstve je podobný hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré." Mt 13,52.