7. čl.: Symbolika niektorých biblických miest a krajín

ÚVOD

Všimli ste si niekedy rozdiel medzi tým ako rozpráva svoje príbehy človek západnej kultúry a ako človek hebrejskej kultúry? Uvediem niekoľko príkladov, ale pokojne môžete hľadať vo svojich mysliach, či knihách iné:

"Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden kráľ a ten mal troch synov..." ľudová rozprávka.

"Dávno-pradávno žil cisár, ktorý ... Vo veľkom meste, kde cisár býval, žilo sa ..." H. CH. Andersen.

V súčasnosti sa príbeh rozpráva i prostredníctvom filmov. Keďže film sa začal vyvíjať ako nemý, základná poučka filmu znie: "Film je rozprávanie príbehov prostredníctvom obrazov." Prvé slová sa vkladali do medzititulkov, neskôr postavy prehovorili, ale v umelecky hodnotnom filme zostali slová vždy druhotné. Môžeme si to ukázať na filme Forest Gump. Prvé slová sú: "Dobrý deň, ja som Forest, Forest Gump. Nechcete bonbón? Ja by som ich mohol zjesť kilá. Moja mama hovorievala..." Eric Roth. Ale to ani zďaleka nie je začiatok filmu, film už dávno začal: Akési pierko (môže byť i motýľ, vtáčik, papierové lietadlo) poletuje nad ulicami mesta. Tu v tomto meste žije Forest, Forest Gump.

Keď Saint-Exupéry skončí rozprávanie o Malom princovi, nakreslí obrázok krajiny, kde stretol Malého princa a kde ho videl naposledy a napíše o ňom tieto slová: "Toto je pre mňa najkrajšia a najsmutnejšia krajina na svete. Je to tá istá krajina ako na predchádzajúcej strane, ale nakreslil som ju ešte raz, aby som vám ju dobre ukázal. Tu sa Malý princ zjavil na Zemi, potom zmizol. Zahľaďte sa pozorne na túto krajinu, aby ste si boli istý, že ju spoznáte, keď budete jedného dňa cestovať v Afrike po púšti. A keď tadiaľ náhodou budete prechádzať, naliehavo vás prosím, neponáhľajte sa, čakajte chvíľu tesne pod hviezdou! Ak potom príde k vám dieťa, ak sa bude smiať, ak bude mať zlaté vlasy, ak nebude odpovedať, keď sa ho budete pýtať, ľahko uhádnete, kto to je. Buďte potom ku mne láskaví! Nenechávajte ma takého zarmúteného: rýchlo mi napíšte, že sa vrátil..." Avšak na obrázku sú iba dve čiary, ktoré môžu predstavovať horizont akejkoľvek vyprahlej krajiny, najskôr krajiny nášho srdca.

Naproti tomu hebrejský príbeh vyzerá asi takto:

"Abram odišiel z Egypta do Negebu so svojou ženou a so všetkým, čo mal, a Lot s ním. Abram bol veľmi bohatý, mal mnoho stád, striebra i zlata. Z Negebu tiahol z miesta na miesto až do Betelu, k miestu, kde na počiatku mal svoj stan, medzi Betelom a Ajom, k miestu oltára, ktorý tam predtým postavil, a tam Abram vzýval Jahveho meno." Gn 13,1-5.

Alebo takto:

"Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: "Vstaň, vezmi so sebou dieťa a jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli." On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus miesto svojho otca Herodesa, bál sa tam ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja. Keď tam prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: Budú ho volať Nazaretský. Mt 2,19-23.

Ak ste ma neobvinili z tendenčnosti, potom ste si zrejme všimli, že pre západného človeka miesto kde sa príbeh odohráva, nie je až také dôležité. Príbeh sa môže odohrávať kdekoľvek a zdá sa, že práve o to autorovi ide. Ak sa príbeh odohráva v meste, tak je to možno naše mesto alebo veľmi podobné, ak je to príbeh o zvieratkách, tak sa odohráva najskôr v našom lese, a ak ide o sci-fi príbeh, ten sa bude najčastejšie odohrávať v niektorej nám veľmi blízkej galaxii. Naproti tomu v hebrejskom príbehu vidíme množstvo názvov miest a krajín, ktoré nepoznáme, a nič nám nehovoria. Mnohí sa ich snažia vysvetliť pomocou etymológie, iní ich hľadajú na mape; nijako im v tom nebudeme brániť. My sa však pozrieme na hebrejský symbolický systém, pretože sme si všimli, že žiaden biblický text nevznikol bez neho, že on je jeho základom, on ho vytvára, on ho formuje, on mu kraľuje a jemu sa text podriaďuje. Poďme sa teda pozrieť na niekoľko prípadov:

BETEL

"Boh povedal Jakubovi: "Vstaň ג! Vystúp ג do Betelu ל a usaď sa tam. Postavíš tam oltár ל Bohu, ktorý sa ti zjavil ל, keď si utekal ג pred svojím bratom Ezauom ח." ... Vstaňme. Poďme ג a vystúpme do Betelu ל! Ja tam postavím oltár ל Bohu, ktorý ma vypočul פ v čase úzkosti ל a sprevádzal ח ma na ceste ל, ktorou som išiel ג." ... Jakub a všetok jeho ľud ש prišiel do Luzu v Kanaánskej krajine - to je do Betelu ל. Tam postavil oltár ל a dal tomu miestu meno El Betel ל, lebo tam sa mu zjavil Boh ל, keď utekal ג pred svojím bratom ח. Vtedy zomrela ם Debora מ, Rebekina dojka מ, a pochovali ju pod dubom ל niže Betelu ל; a ten nazvali Dub Plaču ל." Gn 35,1.3.6-8.

Symboliku vystupovania nájdeme v treťom stĺpci, taktiež symbolika dubu sa viaže k písmenu lamed ל, ale pozrime sa na Betel ešte v inom texte:

"Odtiaľ vystúpil ג do Betelu ל. Ako šiel hore ג po ceste ל, vyšli ג z mesta malí chlapci ש, posmievali sa ל mu a hovorili: "Poď hore ג, plešivec פ, poď hore ג, plešivec פ!" Elizeus פ sa obrátil ל, premeral ich zrakom ש a preklial ל ich v Jahveho mene ל. Vtom vyšli ג z hory ש dve medvedice ש a roztrhali z nich štyridsaťdva chlapcov ש. Odtiaľ odišiel ג na vrch Karmel ל, potom sa vrátil do Samárie ל." 2 Kr 2,23-25.

Symbolika vrchu Karmel a Samárie, by mala byť tá istá, vrátime sa k nej, len si zopakujeme symboliku Jeruzalema:

JERUZALEM

"On im povedal: "Choďte a povedzte tej líške ל: Hľa, vyháňam zlých duchov ל a uzdravujem dnes i zajtra, a tretieho dňa dosiahnem svoj cieľ. Ale dnes, zajtra a tretieho dňa musím ísť ďalej, lebo je nemysliteľné, aby prorok ל zahynul mimo Jeruzalema ל. Jeruzalem ל, Jeruzalem ל, ktorý zabíjaš prorokov ל a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní ל, koľko ráz som chcel zhromaždiť ש tvoje deti ש ako sliepka ג svoje kuriatka pod krídla ג, a nechceli ste. Pozrite, váš dom bude pustý ל!" Lk 13,33-35.

Líška paradoxne nie je šin ש, i keď má zuby a jazyk. Jej symbolika s vzťahuje k prefíkanosti a zlobe. Takto je definovaná vo veľpiesni: "Polapajte nám líšky ל, maličké líštičky ל, čo škodu robia po viniciach ש. A naša vinica ש je práve v rozkvete ץ." Pies 2,15. Takto je lamed ל ako líška symbolom Herodesa. Jeruzalem, Herodes, poznanie, mágovia, proroci, pýcha i pokora klaňania, to všetko nájdeme v texte: "Keď sa Ježiš narodil מ v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa ל, tu prišli mágovia ל od východu do Jeruzalema ל a pýtali sa: "Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme totiž vychádzať jeho hviezdu י na východe a prišli sme sa mu pokloniť ל."" Mt 2,1-2.

SAMÁRIA

"Stalo sa na jeho ceste ל do Jeruzalema ל, že prechádzal pomedzi Samáriu ל a Galileu ם. Keď vchádzal ג do ktorejsi dediny, išlo mu naproti desať malomocných ל mužov. Zďaleka zastali a hlasno kričali ל: "Ježišu, učiteľ ל, zmiluj sa nad nami ל!" Keď ich uvidel ש, povedal: "Choďte ג, ukážte sa ש kňazom כ!" A stalo sa, že ako šli ג, boli očistení מ. Keď jeden י z nich spozoroval, že je uzdravený מ, vrátil sa a veľkým hlasom ל velebil Boha ל. Padol na tvár ל Ježišovi k nohám ג a ďakoval mu ל. A to bol Samaritán ל." Lk 17,11-17.

GALILEA

"Krajina Zabulon ם a krajina Neftali ם, na ceste k moru מ, za Jordánom מ, Galilea pohanov ם!" Mt 4,15.

V tom Lukášovom texte hore sme videli nádhernú symboliku, kedy sa Ježiš מ nachádza medzi Samáriou ל a Galileou ם. S podobnou symbolikou sa stretávame v už spomínanom texte Gn 13,1-7, len tu ide o územie medzi Betelom a Ajom, a namiesto Ježiša je tu Abramom postavený oltár. Symboliku Betelu som už vysvetlil. Symbolika mesta Aj súvisí s Jerichom; porov. Joz 8,2. No a symboliku Jericha nájdete nižšie, je to stále mem sofit ם, rovnako ako Galilea:

"Abram פ odišiel z Egypta ט do Negebu ש so svojou ženou ח a so všetkým, čo mal ח, a Lot s ním ח. Abram פ bol veľmi bohatý ט, mal mnoho ש stád מ, striebra i zlata ם. Z Negebu ש tiahol z miesta na miesto až do Betelu ל, k miestu, kde na počiatku mal svoj stan, medzi Betelom ל a Ajom ם, k miestu oltára מ, ktorý tam predtým postavil, a tam Abram vzýval ל Jahveho meno ל. Gn 13,1-4.

Symbolika miest a krajín tvorí naozaj komplikovaný spletenec, a my to dokážeme opisovať, čítať, vysvetľovať, chápať len postupne v čase. V každom prípade teraz si vysvetlíme symboliku Negebu:

NEGEB

Symbol Negebu je šin ש, ide o často spomínaný kraj v Biblii; zapamätáme si ho napr. podľa tohto textu: "Jahveho slovo mi došlo takto: "Syn človeka, obráť sa ל k juhu, hovor k juhu, prorokuj ל proti lesu ש v negebskom kraji ש. Povedz negebskému lesu ש: Počuj Jahveho slovo! Takto hovorí Pán Jahve: Zapálim v tebe oheň ש, ktorý strávi v tebe každý zelený strom ש a každý suchý strom ל. Jeho ohnivé plamene ש nevyhasnú, ale všetky tváre ר budú spálené od Negebu ש až po sever. Všetci ľudia ש uvidia ש, že som ho zapálil ק ja, Jahve ק, a nezhasne ש." Ez 21,1-4.

Šin ש je v alefbetickej tabuľke naozaj na juhu. Podobných príkladov nájdeme viac: ."Vidím kypiaci hrniec ט a jeho ústie je od severu." Jer 1,13. "Meč ז hltá, sýti sa, spíja sa ich krvou מ ... v severnej krajine na rieke Eufrat מ." Jer 46,10. Sever tu súvisí so symbolom zajin ז. 

BETLEHEM

"Keď sa Ježiš narodil מ v judskom Betleheme י za čias kráľa Herodesa ל, tu prišli mágovia ל od východu do Jeruzalema ל a pýtali sa ל: "Kde je ten novonarodený מ židovský ש kráľ ל? Videli sme totiž vychádzať jeho hviezdu י na východe a prišli sme sa mu pokloniť ל." Keď to počul Herodes ל, rozrušil sa ל a celý Jeruzalem ל s ním. Zhromaždil ש všetkých veľkňazov ל a zákonníkov ל ľudu ש a dozvedal sa ל od nich ל, kde sa má narodiť Mesiáš מ. Oni mu odpovedali: "V judskom Betleheme י, lebo tak píše י prorok ל: A ty, Betlehem י, v judskej krajine י, nijako nie si najmenší י medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda ל, ktorý bude spravovať môj ľud Izrael ש." Nato Herodes ל tajne povolal mágov ל a dôkladne sa ich povypytoval ל, kedy מ sa im zjavila ל hviezda י. Potom ich poslal ל do Betlehema י so slovami: "Choďte ג a dôkladne sa vypytujte ל na dieťa מ. Keď ho nájdete, oznámte mi פ, aby som sa mu aj ja šiel ג pokloniť ל." Oni vypočuli פ kráľa ל a odišli ג. A hľa, hviezda י, ktorú videli na východe vychádzať, išla pred nimi ל, až sa zastavila nad miestom י, kde bolo dieťa מ. Keď uzreli ש hviezdu י, preveľmi sa zaradovali ל. Vošli ג do domu ד, uvideli dieťa s Máriou מ, jeho matkou מ, vrhli sa na tváre ל a klaňali sa mu ל. Potom otvorili svoje pokladnice ם a dali mu dary ם: zlato ם, kadidlo ל a myrhu מ. A keď vo sne ש dostali pokyn, aby sa nevracali ג k Herodesovi ל, inou cestou ל sa vrátili ג do svojej krajiny ש." Mt 2,1-12.

Otázka, pýtať sa, symbolicky súvisí s lamed ל. Všimli ste si, že všetky národy sa pýtajú tak, že v otázke dvíhajú hlas? Len vďaka tomu je dnes možný filmový dabing. Napriek tomu, že rôzne národy používajú rôzne jazyky, intonácia hlasu zostáva nezmenená.

Mágovia ל, teda tí, ktorí mali poznanie ל, videli hviezdu jud י vychádzať na východe. Neskôr išla pred nimi ל, a naozaj jud י je v alefbetickej tabuľke pred lamed ל. Až sa zastavila nad miestom kde bolo dieťa, teda zastavila sa nad Betlehemom י. Podobne ako k lamed ל sa vzťahuje symbolika najväčšieho, k jud י sa zase vzťahuje symbolika najmenšieho, pretože je najmenšie písmeno alefbetu.

Poďme sa však pozrieť i na komplikovanejší text, ktorý popisuje rozdelenie krajiny medzi Abramom a Lotom:

ROZDELENIE KRAJINY MEDZI ABRAMOM A LOTOM

"Lot ף, ktorý sprevádzal ח Abrama פ, mal tiež ovce מ, dobytok ש a stany ח. Krajina im nestačila, aby sa mohli usadiť spolu ח; mali príliš veľké majetky ט na to, aby mohli bývať spolu ח. I vznikol spor ח medzi pastiermi ל Abramových פ a Lotových ף stád מ." Abram פ vtedy povedal פ Lotovi ף: "Nech niet sváru ח medzi mnou a tebou ח, medzi mojimi a tvojimi ח pastiermi, veď sme predsa bratia ח! Či nemáš pred sebou celú krajinu? Oddeľ sa odo mňa ע. Ak pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo. Ak pôjdeš napravo, ja pôjdem naľavo." ע Lot zdvihol zrak ע a videl celú Jordánsku nížinu ט - bolo to ešte predtým, ako Jahve zničil ח Sodomu a Gomoru ח - až po Coar ה, zavlažovanú ako Jahveho záhrada ט, ako Egyptská krajina ט. Lot si vybral celú Jordánsku nížinu ט a Lot sa pobral na východ; takto sa oddelili bratia jeden od druhého ע: Abram sa usadil v Kanaánskej krajine a Lot sa usadil v mestách na rovine ט a postavil si stany až k Sodome ח. Gn 13,5-12.

Toto je dosť komplikovaný text, ale za chvíľu ho uvidíte v celej jeho kráse: Lot si zobral územie symbolizované stĺpcami, ktoré majú dva riadky; teda piaty až deviaty stĺpec, oni predstavujú rovinu, nížinu. A Abram si zobral územie symbolizované prvými štyrmi stĺpcami, ktoré majú po tri riadky, tie predstavujú hornatú Kanaánsku krajinu. Totiž ak by sme sa pozreli na alefbet ako na deviatkovú číselnú sústavu, tak by sme ho mohli vidieť akosi naopak. Prvý riadok predstavuje najmenšie čísla od 1 po 9. Druhý riadok čísla od 10 do 90, a tretí riadok čísla od 100 do 400. Teda vnímame, že malé čísla sú dole, kým veľké čísla akoby boli nad nimi hore. Takto vidíme, že v prvých štyroch stĺpcoch sa čísla vyšplhali naozaj vysoko, teda predstavujú hornatý kraj, kým v piatom až deviatom stĺpci sú relatívne nízke čísla a predstavujú nížinu. I Ezechiel hovorí o troch poschodiach, aj keď jeho videnie, je viacrozmerné oproti tomu, ktoré vidíme my v alefbetickej tabuľke: "Postranné miestnosti boli jedna nad druhou v troch poschodiach, každé po tridsiatich miestnostiach." Ez 41,6.

Informácia v 11. verši, že Lot sa pobral na východ, je len akási prešmyčka, vybral si rovinu, údolie, tentokrát symbolizované písmenom tet ט a pobral sa na východ do Sodomy chet ח. Sodoma ležala na východnom brehu Jordánu a Chebron zase na západnom. V alefbete je to naopak, pretože alefbet nie je mapa, ale symbolický systém, avšak vidíme, že text sa mu podriaďuje a to aj v prípade, keď je potrebné urobiť takúto prešmyčku ako v 11. verši, aby veci pasovali. Samotné rozdelenie krajiny, nájdete až v 12. verši, ktorý nasleduje za dvojbodkou.

CHEBRON

Po Lotovom odchode povedal Jahve Abramovi: "Pozdvihni zrak a zahľaď sa z miesta, na ktorom stojíš ל, na sever i na juh, na východ i na západ. Celú zem, ktorú vidíš ש, dám tebe a tvojmu potomstvu ש navždy ת. Tvoje potomstvo ש rozmnožím ako prach na zemi ג: keby niekto vládal spočítať ל zrnká prachu na zemi ג, tak spočítajú ל aj tvoje potomstvo ש. Vstaň ג, prejdi ג krajinou po dĺžke i po šírke, lebo ti ju dám כ." Abram vzal svoje stany, prišiel ג a usadil sa pri Mamreho dube ל, ktorý je v Chebrone ל, a tam postavil Jahvemu oltár ל. Gn 13,14-18.

Spočítať súvisí zrejme s poznaním, keby mal niekto také schopnosti, také poznanie, žeby vedel spočítať, preto lamed ל. V tomto článku sme sa už stretli s oltárom, ktorý postavil Abram a ten bol medzi Betelom a Ajom, teda mem. Tu sa stretávame s ďalším oltárom, ktorý tiež postavil Abram, tentokrát je to však lamed ל. V alefbete nájdeme viac oltárov, či obetných stolov, jedným z nich je i lamed ל, u Ezechiela ide o drevený oltár ל: "Pred Svätyňou Svätých מ bolo čosi akoby drevený oltár ל, tri lakte vysoký, dva lakte dlhý a dva lakte široký. Mal zapravené rohy, podstavec a steny mal drevené. Povedal mi: "Toto je stôl ל stojaci pred Jahvem מ."" Ez 41,21-22. Tu vidíme, že i meno Jahve sa môže vzťahovať k ľubovoľnému písmenu. Väčšinou ho vidíme v hrubej hornej čiarke, napr. v chet,

SODOMA A GOMORA

"Zavolali Lota a povedali mu: "Kde sú tí muži ח, ktorí prišli dnes večer ח k tebe ח? Vyveď nám ich ח, aby sme s nimi obcovali ח." Lot ף vyšiel k nim ku vchodu ח, zavrel za sebou dvere ח a povedal פ: "Prosím vás פ, bratia moji ח, nedopúšťajte sa toho zla ם! Počúvajte פ: mám dve ח dcéry ט, ešte panny ז, vyvediem vám ich ח a urobte s nimi ח, čo sa vám zapáči ם, ale týmto ח mužom פ nerobte nič ם, lebo vošli do tône ח môjho prístrešia ח." Oni však odpovedali פ: "Ustúp ג! Pozrime ho, prišiel sem ako cudzinec ג a robí tu sudcu ג! Tak dobre, tebe urobíme ešte niečo horšie ג ako im ח!" A veľmi dorážali ג na Lota ג a postupovali dopredu, aby vylomili dvere ח. Vtedy tí dvaja ח muži פ zvnútra ח natiahli ruky ח, vtiahli Lota k sebe ח do domu ח a zavreli dvere ח. Ale mužov פ, ktorí boli pri vchode do domu ח, od najmenších י po najväčších ל ranili ז slepotou ע, takže nemohli nájsť dvere ד." Gn 19,5-11.

I keď v tomto texte sa Sodoma ani Gomora nespomenie, vidíme tu silnú symboliku dvoch, ktorú v sebe nesie písmeno chet ח. Táto symbolika je tak silná, že dodnes sa tieto dve mestá asi častejšie spomínajú spolu ako oddelene.

COAR (SEGOR) A SOĽNÝ STĹP

"A keďže váhal ף, tí muži פ ho chytili za ruku ח, tiež jeho ženu ח a jeho dve dcéry ח, pretože Jahve sa nad ním zmiloval ח. Vyviedli ho ח a nechali ho až za mestom ח. Keď ich viedli von ח, jeden z nich povedal: "Uteč ג, ide ti o život ח! Neobzeraj sa a nezastavuj sa nikde na rovine ט uteč do hôr ל, aby si nezahynul ט!"" Gn 19,16-17.

Symbolika váhavosti je vo všeobecnosti pripisovaná ženám ף, kým symbolika rozhodnosti mužom פ. Na druhej strane všetci vieme, že to nemusí byť vždy pravidlom, niekedy i muž môže byť váhavý, a z tejto nejednoznačnosti vyplýva napätie v príbehu i v živote. Lot bol jedným z tých váhavých a preto jeho osobe výborne pristane symbolika pe sofit ף.

"Lot ף im odpovedal פ: "Ach nie, Pane פ, prosím ťa פ! Tvoj sluha ף už našiel milosť ח v tvojich očiach, preukazuješ mi veľké milosrdenstvo ח, že ma chceš zachovať nažive ח. Ale ja do hôr ל ujsť nevládzem ג, a tak by ma stihlo nešťastie ם a ja by som zomrel ם. Pozri, toto mesto ה je dosť blízko ן, kam by sa dalo ujsť נ, a je malé ן. Dovoľ, aby som tam ušiel נ, hoci je malé ן, aby som zostal nažive ח!" On פ mu odpovedal פ: "Preukážem ti ešte túto milosť ח. Nezničím mesto ה, o ktorom hovoríš. Rýchlo tam uteč נ, lebo nemôžem nič urobiť, kým tam nedôjdeš נ." Preto dali tomu mestu meno Coar ה. Keď slnko vychádzalo nad zem a Lot vchádzal נ do Coaru ה, Jahve zoslal na Sodomu a Gomoru ח sírový a ohnivý ח dážď ח, prichádzajúci od Jahveho ח, a zničil tie mestá ח i celú rovinu ט so všetkými obyvateľmi ט miest a všetkým poľným rastlinstvom צץ. Ale Lotova žena ח sa obzrela ז a premenila sa na soľný stĺp ז." Gn 19,18-26.

Symbolika Coaru súvisí s piatym stĺpcom alefbetu, so symbolikou merania, meradla, ktorú v sebe nesie nun sofit ן: mesto je blízko ן, je malé ן. A potom netreba doň vystupovať ג, dá sa tam prejsť po rovine נ; to je zase symbolika nun נ, v ktorej môžeme vidieť človeka s nohami, s chodidlami. Coar je stále na území, ktoré si vybral Lot, ale Boh mu prisľúbil, že toto mesto nezničí.

Lot teda so svojou ženou a dvoma dcérami utekal z chet ח smerom na východ. Jeho žena sa však obzrela a premenila sa na soľný stĺp, ktorý vidíme v písmene zajin ז. Jedno z hlavných pravidiel v alefbete je, že písmena sú natočené, hýbu sa, alebo hľadia doľava. Je to jedna z nenápadných šifier, vďaka ktorej sa západný človek do alefbetu tak ľahko nedostane, pretože takmer vždy si ho napíše a hľadí naň naopak.

JERICHO

"Jozue, Nunov syn, poslal tajne ם zo Šittimu dvoch ם mužov vyzvedačov so slovami: "Choďte, obzrite si krajinu a Jericho ם." Oni odišli a vošli do domu neviestky ם menom Rachab a tam sa uložili ם. Kráľovi Jericha ם ľudia oznámili: "Pozri, tejto noci ם prišli sem chlapi z Izraelcov preskúmať krajinu." Vtedy kráľ Jericha ם poslal Rachab rozkaz: "Vydaj chlapov, ktorí prišli k tebe a vošli do tvojho domu ם, lebo prišli nato, aby preskúmali celú krajinu." Ale tá žena pojala oboch ם mužov a skryla ich ם, potom povedala: "Vskutku, prišli ku mne takí chlapi, ale ja som nevedela ם, odkiaľ sú. Keď sa na noc mala brána zatvoriť ם, tí chlapi odišli, ale neviem ם, kam tí chlapi išli. Ponáhľajte sa za nimi, ešte ich dohoníte." Ona ich však vyviedla na plochú strechu ם a ukryla ich ם pod ľan, ktorý mala poukladaný na streche ם. Mužovia ich prenasledovali smerom k Jordánu, až k brodom. Len čo prenasledovatelia vyšli, mestskú bránu zatvorili ם." Joz 2,1-7.

"Jericho ם bolo dôkladne uzavreté ם pred Izraelcami. Nikto nevychádzal ם a nikto nevchádzal ם." Joz 6,1.

Tajne, teda v skrytosti. Mem sofit ם obsahuje symboliku dvoch, rovnako ako chet ח. Pozrime sa ešte na jeden text o Jerichu:

"Vrátili sa k Elizeovi, lebo sa zdržiaval v Jerichu ם. Povedal im: "Nepovedal som ם vám: Nechoďte ם?" Obyvatelia mesta vraveli Elizeovi: "V tomto meste sa dobre býva ם, ako aj náš pán vidí, ale voda je zlá ם a pôda neúrodná [neplodná] ם." Nato povedal: "Prineste mi novú misu ם a dajte do nej soľ ם." Oni mu ju priniesli. Vyšiel k prameňu מ, odkiaľ vyvierala tá voda מ, vysypal doň soľ ם a povedal: "Takto hovorí Jahve: Uzdravujem túto vodu מ. Nevzíde z nej už smrť ם ani neúrodnosť [neplodnosť] ם." Ako povedal Elizeus, tá voda מ zostala zdravou מ až do dnešného dňa מ." 2 Kr 2,18-22.

Vo všetkých troch textoch vidíme silnú symboliku uzavretosti, neplodnosti, neviestky a zlej vody. Na zapamätanie si tejto symboliky by nám mohol pomôcť tento krátky text: "Jeho voz umývali v samárijskom rybníku ם, psy lízali jeho krv a neviestky ם sa v tom kúpali ם podľa slova, ktoré povedal Jahve." 1 Kr 22,38. Stretli sme sa tu i s rovnou strechou, ktorá čitateľovi môže byť blízka, avšak v súvislosti s iným mestom, s Kafarnaumom:

KAFARNAUM

"Keď sa o niekoľko dní מ vrátil ל do Kafarnauma ם, ľudia ש sa dopočuli פ, že je doma ם, zišlo sa ich toľko ש, že už nebolo miesto ani pred dverami ד. A zakiaľ im on hlásal posolstvo ל, prišli k nemu s ochrnutým ם človekom. Štyria ד ho niesli ך. Keď ho pre množstvo ľudí ש nemohli ם priniesť k nemu מ, odkryli plochú strechu ם nad miestom, kde bol מ, a otvorom spustili lôžko ם, na ktorom ležal ochrnutý ם. Keď Ježiš מ videl ש ich vieru ם, povedal ochrnutému ם: "Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy ם." Sedeli tam aj niektorí znalci ל Zákona ם a uvažovali ל vo svojich srdciach מ: "Čo to tento hovorí פ? Rúha sa ל! Kto môže odpustiť hriechy ם okrem samého Boha א?" Ježiš מ hneď poznal svojím duchom מ, že tak v sebe rozmýšľajú a povedal im: "Prečo si to myslíte vo svojich srdciach מ? Čo je ľahšie, povedať ochrnutému ם: Odpúšťajú sa ti hriechy ם, alebo povedať: Vstaň ג , vezmi si ס lôžko ם a choď נ! Ale aby ste vedeli, že Syn človeka מ má moc ס odpúšťať hriechy na zemi ם," povedal ochrnutému ם: "Vstaň ג, vezmi si ס lôžko ם a choď נ domov ם!" On vstal ג, hneď si vzal ס lôžko ם a pred očami ש všetkých ש odišiel ג. Všetci ש žasli ל, velebili Boha ל a hovorili: "Také niečo sme ešte nikdy ם nevideli ם." Mt 2,1-12.

Tento text má obrovský teologický význam, ale jeho vysvetlenie zaberie viac miesta i času, takže vám ho vysvetlím v niektorom inom článku.

DAMASK

Damask si vysvetlíme na dvoch veľmi užitočných textoch, ktoré nám ešte trošku rozšíria symbolické významy niektorých alefbetických znakov:

"Šavol ל však ešte vždy zúril ש proti Pánovým učeníkom ש, dychtiac ש po ich vyvraždení ש. Išiel ג teda k veľkňazovi ל a vyžiadal si od neho listy ס pre synagógy ם v Damasku ם, aby mohol stúpencov ג tejto Cesty ל, mužov ו i ženy ז, ak tam nejakých nájde ח, v putách ס priviesť do Jeruzalema ל. 3 Ako šiel ג a blížil sa k Damasku ם, zrazu ho zalialo svetlo מ z neba. Padol na zem ל a počul פ hlas פ, ktorý mu hovoril: "Šaul ל, Šaul ל, prečo ma prenasleduješ ל?" On povedal פ: "Kto si, Pane פ?" A ten povedal: "Ja som Ježiš מ, ktorého ty prenasleduješ ל. Ale vstaň, choď ג do mesta ם a povedia ti פ, čo máš robiť ה." Muži ו, čo ho sprevádzali ח, stáli ako ohromení ל, lebo hlas פ počuli פ, ale nikoho ם nevideli ם. Šavol vstal zo zeme ל, otvoril oči ש, ale nič ם nevidel ם. Vzali ho ח teda za ruku a zaviedli ho ח do Damasku ם. Tri dni nevidel ם ani nejedol ם, ani nepil ם." Sk 9,1-9.

"Raz prišiel ג Elizeus ל do Damasku ם. Aramejský kráľ Ben-Hadad bol chorý ם. Keď mu oznámili: "Boží muž ל prišiel ג až sem ם," vtedy kráľ rozkázal Chazaelovi: "Vezmi dar ם a choď k Božiemu mužovi ל a skrze neho ל sa opýtaj ל Jahveho ל, či sa uzdravím מ z tejto choroby ם." Chazael šiel k Elizeovi a ako dar ם mu doniesol, čo bolo najvzácnejšie ם v Damasku ם, naložené na štyridsať tiav ל. Prišiel, predstavil sa פ mu a povedal פ: "Tvoj syn ט, aramejský kráľ ט Ben-Hadad, ma posiela ל k tebe ל opýtať sa ל: 'Uzdravím sa מ z tejto choroby ם?'" Elizeus mu odpovedal: "Choď mu povedať: 'Môžeš sa uzdraviť מ.' Ale Jahve mi ukázal ל, že on určite ם zomrie ם." Potom mu stŕpla ל tvár, zrak mal upretý do diaľky ש a Boží muž sa rozplakal ף. Chazael sa spýtal: "Pán môj פ, prečo plačeš ף?" Odpovedal: "Preto, lebo viem, koľko zla ם spravíš Izraelcom ש. Ich pevnosti vypáliš ש, ich mládencov ו pobiješ mečom ז, ich nemluvňatá ט roztrieskaš o skaly ם, ich tehotné ženy ט rozpáraš מ." Chazael povedal: "Ale čo som ja, tvoj sluha ך? Ako by tento pes ש mohol vykonať takú veľkú vec ל?" Elizeus odpovedal: "V Jahveho videní ל som ťa videl ש ako kráľa Aramu ל." Chazael odišiel ג od Elizea ל. Keď prišiel ג ku svojmu pánovi פ, ten sa ho opýtal ל: "Čo ti povedal Elizeus ל?" On mu odpovedal: "Povedal mi, že sa môžeš uzdraviť מ." Na druhý deň vzal prikrývku ם, namočil ju vo vode מ a prestrel mu ju na tvár ל, takže zomrel ם. Namiesto neho sa stal kráľom Chazael." 2 Kr 8,7-15.

Symbolika mem sofit ם súvisí so zlatom, s darmi, s kameňom, so skalou, teda s tvrdosťou, tiež so smrťou a s chorobami, častokrát s nevyliečiteľnými chorobami a ak je vám blízka grécka symbolika, pokojne si mem sofit ם môžete spojiť s Pandorinou skrinkou.

Západný človek len málokedy uzná, že niečomu v biblickom texte nerozumie, to by muselo ísť o niečo naozaj mimoriadne zvláštne. Jedným takýmto textom je text o ťave, ktorá môže prejsť uchom ihly. I keď samozrejme západný človek si už vymyslel množstvo interpretácií, predsa len aspoň jedno ucho nastaví, keď niekto ide vysvetliť túto záhadnú vetičku. Symbolika ťavy v alefbete súvisí s lamed ל. Kabalisti sú tesne vedľa, keď tvrdia, že ťava je gimel ג. Nie, nie. Líška, ťava a kôň sú lamed ל. V lamed ל vidíme koňa i jazdca, o ktorom spieva prorokyňa Miriam: "A Miriam ל im predspevovala ל: "Spievajte Jahvemu ל, lebo sa pokryl slávou ל, koňa a jazdca ל vrhol do mora מ."" Ex 15,21. Lamed ל je zároveň beztvaré písmeno, had, kus lana, ktoré roztrhol Samson, Jeremiášov pokazený opasok, šnúra. I Josef Čapek, si všimol túto podobnosť medzi špagátom a dážďovkou, a tak mačička zašije psíčkovi roztrhaný kožúšok dážďovkou. Ináč to nie je ani v alefbete, ťava sa premení na hada, had na lano, lano na niť, a potom už nie je problém prejsť uchom ihly. Zmysel súvisí s oným prevráteným videním alefbetu, o ktorom som hovoril pri rozdelení územia medzi Abramom a Lotom, teda, že tretí riadok alefbetu je vysoko, pretože sú v ňom vysoké čísla. Ďalej ten zmysel súvisí s uchom ihly, ktoré v alefbete vidíme v písmene kof ק. Teda veta hovorí o tom, že do tretieho riadku je veľmi ťažko sa dostať. Stojí tam totiž cherub ר s vytaseným ohnivým mečom ק a stráži cestu k stromu života ש a k večnosti ת. I keď pôvodne bol povolaný k životu s Bohom v nebi ר, potom čo spáchal hriech ם, ho vidíme na konci druhého riadku ako sa kláti k zemi צ. Existujú minimálne dva dôvody, ktoré mu bránia dostať sa do tretieho riadku: uzavretosť bohatstva ם a pýcha ל. S tým druhým by sa dalo niečo robiť, riešením je metanoia. Pyšný človek sa môže zmeniť na pokorného. To je veľmi častá myšlienka v našich príbehoch; nájdete ju napr. v rozprávkach Pyšná princezná, Kráľ drozdia brada, Mrázik, atď. A hľadajte ďalej, ale nielen v príbehoch, v rozprávkach, vo filmoch, hľadajte i v živote, a nielen okolo seba.

ZÁVER

Hebrejský príbeh nie je od toho západného až tak diametrálne odlišný. Tiež je určený vyprahlému, tvrdému i pyšnému srdcu človeka, len je k nemu potrebná správna alefbetická tabuľka a niekoľko informácií ohľadom symbolických významov, a tie sú častokrát skryté i v názvoch miest a krajín, ktoré sa v príbehu spomínajú.